Až do 20. storočia žila veľká väčšina obyvateľov Europy v dedinách a živila sa poľnohospodárstvom.Lenže už v stredoveku,najmä v 12. a 13. storočí vznikali mestá, ktoré väčšinou patrili kráľovi,ale inak boli úplne slobodné. Ak mesto patrilo k niektorému zo šlachtichticov, volalo sa zemepanské a jeho sloboda bola dost obmedzená. Královské mestá po čase získali také významné postavenie,že sa ich zástupcovia spolu so šľachtou a vysokými cirkevnými hodnostármi zúčastňovali na zasadnutiach krajinských zhromaždení. Mestá však boli aj strediskami veľkej ekonomickej aktivity. Pracovali v nich kupci, trhovníci, remeselníci, ale aj prví úradníci, ktorí sa starali o vejerné záležitosti. Pre vývoj veľkých miest mali veľký význam najmä obchodníci. Tí najbohatší obchodovali nielen po celej Europe , ale nadväzovali stále častejšie. styky i s krajinami severnej Afriky a daľekej Azie.