Bola to prvá veľká čisto letecká bitka v dejinách (žiadne pozemné vojská sa nezapojili). Cieľom tejto bitky bolo zničiť alebo ťažko zdecimovať RAF - Royal Air Force a získať úplnú vzdušnú nadvládu nad kanálom La Manche, čo bolo pre nemecké velenie nutná podmienka na uskutočnenie invázie do Anglicka (plánovaná operácia Seelöwe).

Britskí historici datujú bitku od 10. júla do 31. októbra 1940, čo bolo obdobie najťažších denných náletov Luftwaffe. Nemecké zdroje datujú operácie od polovice augusta 1940 do mája 1941, kedy došlo k stiahnutiu jednotiek bombardérov kvôli chystanému napadnutiu Sovietskeho zväzu.

Pôvodný plán kampane Luftwaffe počítal s tým, že v priebehu štyroch dní bude stíhacie letectvo RAF v južnom Anglicku zničené. Po tom malo bombardovacie letectvo s podporou stíhačiek s dlhým doletom počas 4 týždňov zničiť letecké sily RAF a letecký priemysel v zvyšnej časti Anglicka.

V prvej fáze, kedy sa Luftwaffe sústredila na bombardovanie okrajových letísk a boje nad pobrežím a kanálom, sa bitka vyvíjala v prospech Nemecka, avšak potom čo sa Hitler po britskom nálete na Berlín nechal vyprovokovať k strategickému bombardovaniu Londýna sa šťastie priklonilo na stranu Britov. Tento krok ďalej zvýšil straty Luftwaffe, ktorá potom musela dlhodobo operovať v podmienkach pre ňu nevýhodných.

Nevýhody nemeckého letectva pri útokoch na Londýn:

•Nemecko spravidla nedokázalo svojim bombardérom zaistiť dostatočnú ochranu stíhačkami po celej trase, čo zvýšilo ich straty
•nemeckí stíhači mali nad Londýnom málo paliva: museli rátať aj s cestou naspäť a nad cieľom mohli poskytovať ochranu bombardovacím zväzom len krátky čas.
•Briti mali viac času na reakciu a zoskupenie stíhacích skupín a to aj vďaka technickej novinke - ako tak použiteľnému radaru.
•boje sa odohrávali relatívne ďaleko od nemeckých základní nad nepriateľským územím, čo znamenalo, že straty nemeckých pilotov boli definitívne. Väčšinou sa poškodené lietadlá nedostali dostatočne blízko k vlastným jednotkám a posádky boli zajaté Britmi. Naopak piloti RAF zostrelení nad domácim územím v prípade, že neutrpeli zranenie sa mohli už zanedlho vrátiť späť k bojovej jednotke.

Velitelia: Hugh Dowding (VB) - Hermann Goering, Albert Kesselring, Hugo Sperrle (GER)

Na britskej strane bojovalo v bitke o Britániu 2353 britských a 574 pilotov zo zahraničia. Bitky sa tak zúčastnilo aj 139 Poliakov, 98 pilotov z Nového Zélandu, 86 Kanaďanov, 84 pilotov z Československa, 29 Belgičanov, 21 Austrálčanov, 20 z Južnej Afriky, 13 Francúzov, 10 Írov, 7 Američanov, Jamajčan, Žid z Palestíny a pilot z Južnej Rodézie. 544 pilotov RAF bolo počas bitky zabitých.

Koncom októbra 1940 Hitler pochopil, že k zničeniu RAF nedôjde, a začal obmedzovať akcie. Počas roku 1941 bola väčšina kapacít Luftwaffe prevelená na iné bojiská v Stredomorí a na východnom fronte.

Bitky o Britániu sa zúčastnilo aj množstvo pilotov z Československa (v drvivej väčšine Čechov). Zúčastnili sa jej najmä v rámci prvých dvoch čs. stíhacích perutí (310. a 312., 311. čs. peruť bola bombardovacia), ale aj rámci ďalších. Josef František bojujúci v rámci 303. poľskej perute sa stal 17 zostrelmi najúspešnejším spojeneckým pilotom počas bitky o Britániu (zahynul ešte pred jej skončením). Zo slovenských pilotov to boli napríklad Ján Ambruš.

1. fáza: 10. júl – 7. august
10. júla 1940 zaútočili Luftwaffe na lodné konvoje v prielive a v prístavoch. Sústredili sa na bombardovanie radarových staníc, pobrežných miest v plánovaných miestach invázie. Použite boli lietadla Junkers Ju87 'Stuka'. Boli veľmi presne a úspešné na začiatku bitky, keď nemali adekvátnu protisilu. Ale pri bombardovaní hlbšie v území, boli veľmi zraniteľné voči britskému letectvu (Hurricanes and Spitfires). Pre ťažké straty boli v polovici Augusta stiahnuté z boja.
V tejto časti bitky, Luftwaffe skúšala britskú defenzívu – hľadala slabinu pred hlavným útokom.

2. fáza: 8. august – 6. september
Mala rozrušiť leteckú obranu (stíhaciu), na zemi alebo vo vzduchu. Cieľmi boli letecké základne, továrne, vojenské ciele. 13. augusta zahájili silnú ofenzívu na 11. letku britskej armády, ktorá mala na starosti ochranu juhovýchodného pobrežia. Britské letectvo bolo v zúfalej situácii. Vďaka radarovému systému sa darilo držať nemecké bombardéri od Londýna. Nemci nevedomí situácie, začali s nočnými náletmi začiatkom septembra. Pri jednom nočnom nálete však nemecky bombardér spravil chybu a zhodil bomby na civilne obyvateľstvo. Na oplatku Briti začali bombardovať Berlín. Hitler, ktorý dúfal, že zdecimovane britské vojsko pristúpi na prímerie, začal ofenzívu na Londýn.

3. fáza: 7. september – 5. október
Masívne bombardovanie Londýna a ďalších významných miest kde boli letecké základne a iné strategické ciele. Sledovali tým zlomenie britskej morálky a zničenie továrni. Avšak tato chyba dala šancu 11. letke a radarovým staniciam na obnovu. Nemecké stíhačky nemali dostatok paliva na let až k Londýnu a tak neposkytovali bombardérom ochranu počas celého lety. Hurricanes a Spitfires sa darilo zneškodňovať lietadla ešte pred zhodením bômb.

4. fáza: 6. október – 31. október.
Masívne nočné bombardovanie miest pokračovalo. Cez deň sa uskutočňovali nálety na pobrežie, vojenské ciele, pobrežné mesta. Útoky sa končili pokiaľ sa zhoršilo počasie. Bombardovacie formácie lietali iba v noci na mesta, spôsobené škody boli enormne. Veľa civilných organizácii pomáhalo ľuďom, bolo zničených mnoho budov. Nemecka ofenzíva pokračovala, ale RAF začali s pomocou radarového systému postupne odbíjať nemecké nálety. Proti Luftwaffe začalo byt aj počasie. Koncom októbra 1940 Hitler pochopil, že k zničeniu RAF nedôjde, a začal obmedzovať akcie. Počas roku 1941 bola väčšina kapacít Luftwaffe prevelená na iné bojiská v Stredomorí a na východnom fronte. Zrušila sa aj operácia Seelöwe. Nemecko sa začalo sústrediť na Sovietsky zväz a plán Barbarossa.

Supermarine Spitfire
Vickers Supermarine Spitfire bola jednomiestna stíhačka použitá v RAF a letectvami ďalších Spojeneckých armád počas 2 svetovej vojny. Lietadlo tvorilo spolu s Hawker Hurricane základ britského stihacieho letectva počas Bitky o Britániu.
Spitfire časom získal kredit víťaza v bitke o Britániu. Spitfire je určite jednou z najlepších (a najelegantnejších) stíhačiek svojich čias a počas bitky o Britániu mal svoju nezastupiteľnú úlohu. V čase bitky o Britániu neboli však ešte perute RAF vybavené dostatočnými počtami tohoto typu a taktiež (ako prakticky každý typ) nebol najvýhodnejší pre úplne všetky typy úloh. Výkonnejšie a obratnejšie Supermarine Spitfire zamestnávali stíhačky nepriateľa a odolné Hawker Hurricane rozbíjali zväzy bombardérov. Každopádne oba typy boli v tomto období nenahraditeľné.

Max Speed:362 mph (584km/h) at 19,000 ft (5,790m)
Span: 36ft 11 in (11.25m)
Length: 29ft. 11 in (9.12m)

Hawker Hurricane
Hawker Hurricane bola stíhačka, ktorá vznikla koncom 30-tych rokov a najväčšie využitie zaznamenala počas bitky o Britániu, kedy bola dostupná v dostatočnom počte. Aj keď je Hurricane možné považovať za prvú modernú stíhačku RAF, relatívne rýchlo bola v čisto stíhacích úlohách vytlačená modernejšou a výkonnejšou Supermarine Spitfire. Po bitke o Britániu sa typ Hawker Hurricane uplatnil v úlohách, kde bola jeho odolnosť v súbojoch dôležitejšia ako rýchlosť (ako stíhací bombardér, či ako modifikovaná stíhačka Hawker Sea Hurricane pre operácie z lietadlových lodí a MAC-nosičov)

Max Speed: 328 mph (529km/h) at 20,000 ft (6,095m)
Span: 40ft 0in (12.19m)
Length: 31ft 4in (9.55m)

Nemecké lietadla.
Messerschmitt 109
Span: 32ft 4½in (9.87m)
Length: 28ft 8in (8.74m)
Max Speed: 357 mph (575km/h) at 12,300 ft (3,749m)

Messerschmitt 110
Span: 53ft 4¾in (16.27m)
Length: 39ft 8½in (12.11m)
Max Speed: 349 mph (563km/h) at 22,960 ft (6,998m)

Junkers 87
Span: 45ft 3¼in (13.80m)
Length: 36ft 1in (11.00m)
Max Speed: 232 mph (374km/h) at 13,500 ft (4,114m)
Bombload: One 1,100lb (499kg) carried under fuselage plus four 110 lb (50kg) bombs under the wings.