Deti, ktoré sa narodili znetvorené alebo postihnuté boli zabité alebo utratené. Hlavne v Sparte, kde boli obyvatelia aj štát presvedčení o tom, že by toto dieťa neprežilo prísnu výchovu a štát by z tohto jedinca nemal osoh, pretože sa nemohol stať bojovníkom. Odloženie zdravých dievčat malo otrokársky pôvod, kde dieťa malo nemanželský pôvod, alebo ho rodina nebola schopná uživiť.

V Thébach bolo odloženie dieťaťa úplne zakázané. Chudobní rodičia mohli svojho potomka predať. Nový rodičia aj priebeh kúpy bol riadený štátom. Chlapci neboli odkladaní pretože znamenali silu pre štát a lepšie životné podmienky pre rodinu.

Až v3.st nl bolo v Ríme úplne zakázané odkladanie detí a označené ako vražda blízkeho príbuzného. Tieto zákony boli málo účinné a preto sa vytvárali brefotroie, teda miesta kam mohla matka odložiť svoje nechcené dieťa. Narodeniny sa oslavujú od 7. st. nl. Samozrejme oslavy narodenín žien a detí boli skromnejšie ako oslavy otcov a pánov domov. Na 10. deň života dieťaťa bol usporiadaný akýsi krst, na ktorom po slávnostnom obede dieťa dostalo meno, ktoré vybral otec. Deti dostávali mená po starých rodičoch. Hostia nosili jedlo na hostinu a tiež malé darčeky pre dieťa v podobe amuletov a malých sošiek zvierat, ktoré ich mali ochraňovať. O deti sa starali matky, v niektorých rodinách akési opatrovateľky. Často sa kúpali, dokonca o mnoho častejšie ako dospelí ľudia, ktorí napodobovali Spartu do takej miery, že odmietali akékoľvek jemnosti, dokonca aj čistotu. Aj vtedy boli neposlušné deti, ktoré uzemňovali telesnými trestami ako napr. pohlavkami, použitím palice, bičíka, alebo proste tým, čo bolo po ruke, napr. sandálou. Tieto výjavy zo života detí sa zachovali zobrazené na vázach. Staršie deti sa stretávali s telesnými trestami aj v školách. Ďaľšou udalosťou v živote dieťaťa bolo 1. strihanie vlasov, keď sa ďakovalo bohom a prosilo o požehnnie dieťaťa.


Výchova a škola

Grécka výchova sa delil na dva smery. Cieľom spartskej výchovy bolo vychovť dobrého bojovníka. V 7mich rokoch boli odobratí rodičom a v 20tich sa stali plnohodnotnými bojovníkmi, ktorými boli až do 60tich rokov. Chodili nahí a v 12ich im bol pritvrdený režim tak, že kvôli nedostatku jedla kradli, čo malo tiež výchovný cieľ a to zvyšovať obratnosť a pozornosť. Aj ženy si museli udržiavať dobrú telesnú kondíciu, preto museli behávať a zápasiť medzi sebou. Do škôl mohli chodiť len občania, nie otroci ani prisťahovalci, tí boli vylúčení.