Postavenie ženy a muža 

Žena nebola chápaná ako osoba rovnocenná k mužovi. Bola užitočná iba do tej miery, aby plnila reprodukčnú funkciu a rodila nových občanov. Chápaná ako bytosť neschopná plodného duchovného a kultúrneho spoločenstva. Manželstvo bolo považované za nutnosť a z toho dôvodu bolo aj právne chránené.

V menželstvách sa nedá predpokladať veľká náklonnosť. Dievčatá sa vydávali veľmi mladé a brali si mužov okolo 30ky, ktorých im vybral otec. Rodiny mali toľko detí ako rodiny v dnešnej dobe. Dôvody boli predovšetkým ekonomické, pretože bolo potrebné deti nie len živiť, ale aj postarať sa dievčatám o veno a chlapca finančne zabezpečiť, čo by pri väčšom počte detí viedlo k rozdeleniu celého rodinného majetku, čoho sa majetnejšie rodiny chceli vyvarovať. Slovo láska mala dva termíny. Zo starých textov z antickerj doby je známe, že výraz láska teda erós, bol zväčša využívaný navyjadrenie homosexuálneho vzťahu a len zriedka na vyjadrenie vzťahu medzi osobami opačného pohlavia. Ženská homosexualita bola málo známa a nebola spoločensky prijatá.

Dôloežitú úlohu hrala aj pederastia, teda láska ku chlapcom. Dospelý mohol byť ženatý, mať ženu i deti a rovnako udržovať kontakt s dospievajúcim chlapcom. Dospelý Grék musel prežiť svoju homosexuálnu skúsenosť v danom čase, s danými jedincami a podľa daných pravidiel. Táto efebická láska ako charakteristický prvok mestských štátov v starovekom Grécku bola skôr znakom elity ako masy občanov a s ich úpadkom aj tento druh „lásky“ upadal. V rímskej dobe voči nej bolo už otvorené nepriateľstvo a jej praktizovanie bolo odsúdené právom.


Sparta 

V spartskej výchove hrala dôležitú rolu nahota mladých chlapcov a občasne aj dievčat. Na druhej strane však viedla k pederastii. Mnoho odborníkov poukazuje na vojenský pôvod homosexuality v Grécku. Podľa niektorých zdrojov je homosexualita určitá forma "vojenského priateľstva", ktoré sa začalo prejavovať už u Dórov a prenieslo sa aj do neskoršieho Grécka. Mnohé mestá, dokonca aj Atény mali v Periklovej dobe tzv. mužské kluby, do ktorých nesmeli ženy vstupovať . Mohli sa tu rozmáhať aj vzťahy medzi erastés teda mužmi a eroménos teda 12 až 18 ročnými chlapcami.

V prípade, že si muž všimol nejakého pekného chlapca, začal mu preukazovať pozornosť. V prípade, že to bolo chlapcovi po vôli, mohol sa medzi nimi vytvoriť dôvernejší vzťah, ktorý mohlo zostať v rovine intelektuálnej a čistej, čo malo výchovnú hodnotu tzv. pedagogická pederastia, v ktorej muž mal svojho vstúpenca, ktorého mohol ochraňovať a chlapec mal vzor, ktorý mohol obdivovať ,ale často sa tento vzťah vyvinul aj iným smerom.

Mestský štát schvaloval vzťahy bez telesného erotického vzťahu, ktorý dokonca považovl za vhodný doplnok výchovy. Dôsledkom toho, že muži rôznych vekových kategórií trávili celé dni oddelene od žien dochádzalo k homosexuálnym vzťahom. Takéto vzťahy boli v Grécku zakázané a znásilnenia trestané prísnymi trestami. Vstúpenci pederastie však tvrdili, že ide len o čisto priateľský vzťah s výchovným cieľom. Dôsledkom tohto mužského chovania vznikali aj tzv. ženské kluby, v ktorych sa objvoval tzv. sapfizmus. Najznámejšie z histórie sú kluby na ostrove Lesbos, kde pôsobila aj básnička Sapfó.


Narodenie dieťaťa a jeho postavenie

Ženy rodili doma a pri pôrode im pomáhali skúsenejšie obyvateľky domu a v prípade potreby k nim boli privolané pôrodné baby. Narodenie dieťaťa bolo významnou udalosťou. Museli byť vykonané rôzne úkony, napríklad právnym úkonom bolo otcove uznanie dieťaťa za vlastné. V Aténach mal otec právo rozhodnúť sa, či narodené dieťa vychová alebo odloží. Odkaladané boli vo väčšej miere dievčatá. Forma bola dvojaká. Dieťa odložili s nádejou, že dieťa niekto nájde a vychová ho za účelom urobiť z neho otroka, ale veľmi veľký bol aj záujem obchodníkov, ktorí tieto deti predávali matkám, ktoré deti mať nemohli.