Dejiny obce Čimhová

 
Obec Čimhová  (všeobecné údaje)

Čimhová je malá samostatná hornooravská obec. „Leží v nadmorskej výške 644m na východnom okraji Oravskej vrchoviny a na  riečnych nánosoch rieky Oravice. Pahorkatinný až hornatinný povrch chotára tvorí centrálnokarpatský flyš. Lesy sú len v najvyšších polohách južnej časti chotára. Vznikla v roku 1438, zakladajúci rod Platthyovci. V 17.stor. centrom rekatolizácie na Orave. Nachádza sa tu rímsko –  katolícky neskorobarokový kostol z r.1775.“ ( kol. autorov, 1977, s.300)

Rozpráva sa tu stredoslovenskou spisovnou slovenčinou. Nárečie obce patrí do  tzv. oravického nárečia. Toto sa používa v obciach v oblasti Oravíc. Má tieto charakteristické znaky: ,, Vyslovujú sa dlhé samohlásky, aj sa zachováva rytmický zákon ako v spisovnom jazyku, ale najtypickejšou zvláštnosťou je výslovnosť dvojhlásky uo. Napr.: čuo, počuo, peknuo... .“ ( Habovštiak Anton, 1965, s.30)

V súčasnosti má 640 obyvateľov, ktorí sa živia poľnohospodárstvom, rôznymi podnikateľskými aktivitami, niektorí dochádzajú za prácou do okolitých miest, alebo odchádzajú za prácou tak ako aj v minulosti za hranice nášho Slovenska. Tento spôsob života sa v podstate nelíši od ostatných obcí a miest celej súčasnej Oravy a vlastne jej celej existencie, veď už dávno je známe že: „na Orave sa tvrdý chlebík rodí.“ ( Ľudová múdrosť ) 
 

Ako vznikla obec

Podľa písomných prameňov hornooravská obec Čimhová, ležiaca neďaleko poľských hraníc, vzniká keď „zemiansky rod Platthyovcov pôvodom z Paludze dostáva od uhorského kráľa Alberta donáciu na neosídlenú časť zeme na sever od Trstenej až k poľskej hranici. Bolo to v roku 1438 a obsadzujú ju synovia Petra Plathyho, čím sa završuje čulý kolonizačný ruch začatý už v 13. storočí.“ ( Habovštiak Anton, 1965, s.331)

Názov „Chemechowá ( pôvodný názov z roku 1438 ) získala podľa dreviny čremcha, česky střemecha, v dialekte čemucha – tŕpka (Prunus Padus).“  (Semkowicz W.   1938-39, s.5, 6)

V rôznych  neskorších listinách sa môžeme stretnúť s názvami ako: „Chymahove, Chemohowa, Cshimowa, maďarský názov Csimhova“ ( kol. autorov, 1977, s.300), tieto názvy vyplývajú z vývinu obce, zapisovania nemeckými, maďarskými úradníkmi a pisármi. Často však bol názov úmyselne prekrúcaný úradníkmi a poddanými Oravského zámku, ktorí prechovávali nepriateľský postoj voči majiteľom Čimhovej Platthyovcom.

Dedina „od roku 1604 patrila k zemianskym obciam, ktorých bolo spolu 20.“ (Semkowicz W. 1938-39, s.103)

Tieto boli vyňaté spod hradnej právomoci a v celosti alebo v časti darované šľachtickým alebo pošľachtičteným rodinám za rozličné služby a zásluhy.

O vzniku obce sa traduje aj povesť, ktorá je uvedená aj v knihe Antona Habovštiaka Oravci o svojej minulosti. Podľa tejto povesti to bol najskôr len veľký kus poľa, ktorý patril bohatému pánovi z Palúdzky. Ten mal veľa oviec, ktoré nechal pásavať pastierovi na tom poli. Každý rok pred zimou sa pastier vracal aj s ovcami do Palúdzky. Jeden rok sa však nevrátil. Pán sa veľmi bál o svoje ovce a tak tam poslal svojho sluhu. Sluha mu priniesol správu o tom že pastier ovce chová. Pánovi to ale nešlo do hlavy a jednostaj sa vypytoval : „Čím chová te ofce?“ A pretože sa pastier tam aj usadil a vznikla dedina, táto dostala názov Čimhová z toho „Čím chová?“. ( Habovštiak Anton, 1965,  s.206 -207 )
 

Spory s Oravským hradom

Majetok, ktorý dostali Platthyovci do daru od uhorského kráľa Alberta bol zapísaný ako „Chemechowa medzi dedinou Nadasad a poľskými hranicami“ ( Semkowicz W. 1938-39, s.5, 6), čiže  majetok Čimhová medzi dedinou Trstená a poľskými hranicami.  Toto označenie bolo veľmi všeobecné a neurčité, a z toho potom dochádza k mnohým sporom medzi majiteľmi Čimhovej a pánmi Oravského hradu. Každý si nárokoval na väčšie územie ako v skutočnosti vlastnil. Často sa stávalo že Platthyovci sa snažili o zužovanie hraníc majetku trstenského chotára a naopak, oravskí páni si nárokovali na pozemky čimhovského chotára.