referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Tadeáš
Sobota, 25. júna 2022
Čimhová
Dátum pridania: 01.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: minos
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 361
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 9.6
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 16m 0s
Pomalé čítanie: 24m 0s
 
Z r.1608 je záznam o tom že: „ Czemhowa podľa minulého sčítania mala 11 domov, teraz však preto že je veľká bieda a 3 domy sú vypálené, odráta sa 8 a ostávajú 3 sedliacke domy a ako daňový objekt 1 zemianska kúria.“ ( Archív Oravského zámku, f.19, č.9. )

Z týchto záznamov vidno ako sa dedina raz rozrastá raz inokedy upadá, ale je škoda že z toho obdobia sú zachované len isté útržky a nepoznáme komplexne vtedajší život obyčajných ľudí. Ten si môžeme len domyslieť podľa malého pribúdania  obyvateľstva a celkových pomerov Slovákov vo vtedajšom Uhorsku.

V roku 1659  tu žila šoltýska rodina Toman. Boli tu dve šoltýske rale a 3,5 sedliackych ralí, na ktorých žilo 45 rodín, teda asi 338 ľudí z toho 55 katolíkov a 286 evanjelikov. Význačnejšie rodiny boli:  Kyseľ, Stančík  a Cmuľ. .“ ( Archív Oravského zámku, f.198, č.211. )

Rozrastaniu obce a obyvateľstva neprialo ani 17. storočie. Habsburským útlakom a protireformáciou vyvolaný odboj Tokeliho  a Rákociho mal pre Oravu to znamená aj pre Čimhovú ťažké následky. Takmer smrteľnú ranu ľudu dalo vtrhnutie jedného oddielu vojska poľského kráľa Sobieskeho bolo to v roku 1683. Pri týchto pustošeniach utrpela Čimhová mnoho škody, preto sa obyvateľstvo rozutekalo alebo zahynulo v bojoch a od hladu. Z tohoto vojnového požiaru sa obyvateľstvo veľmi dlho spamätávalo, a následky škôd sa odstraňovali veľmi dlho. Ako sú o tom aj doklady : ,,v roku 1690 bola obsadená len časť 1,5  rale, obsieva 38 prešporských meríc, je na neúrodnej pôde, trpí aj malými povodňami, nemá vlastné lesy a lúky, udržuje sa oraním s dvojzápražím.“ ( Archív Oravského zámku, f.78, č.1. ) 

Až v 18. st.,  začala obnova pohraničných dedín, a Čimhová ako aj ostatne hornooravské dediny sa spamätávajú z rán 17. stor. R. 1770 bol zostavený tereziánsky urbár a prví súpis osadníkov. Rodinné mená z tej doby: ,,Stachna, Bella, Kubáň, Pizer, Plech, Votuľa, Kaňura, Kyseľ, Salko, Pačecha, Murin, Vasik, Kazmer, Kubinčiak, Cycoň, Kuráň, Piroh, Gorek, Buda, Sihliak. Všetkej pôdy bolo 477 jutár a na 62 vozov sena.“   (Archív Oravskej stolice 1770)

V r. 1774 bol postavený murovaný kostol a konečne v r. 1786 bola v Čimhovej zriadená samostatná fara a dedinská škola. 

V 19. st. sa mohol predpokladať, že aj Čimhová sa začína vzmáhať. ,,V r.1837 tu našli kamenne uhlie, vyrábal sa lieh a tkalo plátno. Zemepánmi tej doby boli rodiny Platthy a Csemiczky.“  (Kavuljak Andrej, 1955, s.21)

Priaznivé prognózy netrvali dlho a už v r.1873 Čimhovú, aj iné obce postihla ďalšia rana –cholera a následné vysťahovalectvo na Dolnú zem. Cholera bola v dedine predtým už dvakrát, ale v tom roku vypukla najzúrivejšie a zaznamenala najviac strát na ľudských životoch aj v okolitých obciach. Počet obyvateľov sa znížil na 268 a vymizli priezviska ako:,, Stachna, Bella, Plech, Pizer, Toman, Cmúľ, ktoré boli zapísané v r.1770 v súpise Márie Terézie.

,,Poddanstvo prestalo podľa  zákona  článok IX z r. 1848. Po jeho zrušení celé územie Čimhovej prešlo do rúk čimhovských roľníkov. “ (Kavuljak Andrej, 1955, s.77 ) Ako si môžeme všimnúť napriek tomu, že nevoľníctvo bolo zrušene už v r. 1785, zemepáni sa svojho majetku neradi zriekali.  Po definitívnom zrušení poddanstva nasledujú merania chotárov jednotlivých obci, aby sa predišlo sporom z minulosti. ,,Prvé zameranie obecného chotára bolo r. 1850, zistená výmera 2949 kat. jutár 111 štv. siah. R. 1870  bolo zaznamenaných 73 domov a 337 ľudí.“ (Kavuljak Andrej, 1955, s.77 )

Čimhová patrila k Uhorsku do r.1918, teda do konca prvej svetovej vojny, ktorá ju tak ako ostatne dediny veľmi bolestivo zasiahla. Z každého  domu odišiel aspoň jeden muž na front, ale vrátili sa len máloktorí. Po jej skončení patrila do ČSR. Podľa sčítania z ,,r.1930 tu bolo 72 domov a 294 ľudí,“ (Kavuljak Andrej, 1955, s.21) teda oproti r.1870 zaznamenala úbytok obyvateľstva.

Do jej každodenného života veľmi ťažko zasiahla aj 2. svetová vojna. Najskôr ju obsadili nemecké jednotky, pre ktoré museli obyvatelia vykonávať obranné  prace, pod hrozbou smrti, ba stalo sa aj to, že ,,obyvateľov chceli deportovať na nútené prace do Nemecka, ale ich v dedine Kraľovany pri výstupe z vlaku oslobodili slovenskí gardisti, ktorí sa postavili na odpor nemeckým vojakom a došlo aj k prestrelke, pri ktorej sa deportovaní ľudia rozutekali do okolitých dedín, kde ich domáci poschovávali. Trvalo im niekoľko týždňov kým sa vrátili domov“. ( rozprávanie priamej účastníčky, I. Kovaľákovej ) Neskôr sa obec ocitla v priamej bojovej línii. Oslobodená bola sovietskymi vojskami. Po vojne dochádza k jej obnove.

Tak ako v minulosti, aj v dnes je Čimhova, ako som to už spomínala pomerne malou, ale samostatnou obcou hornej Oravy, napriek rôznym snahám pripojiť ju k väčšej obci Liesek. V súčasnosti sa obec rozvíja, ma vlastný vodovod  v obci sa buduje kanalizácia, zaviedla sa plynofikácia, ma svoj obecný úrad a základňu školu. Je malou ale modernou dedinou, ktorá sa rozrastá a modernizuje.
 
späť späť   2  |  3  |   4   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.