Dodnes jeden z najzáhadnejších národov na svete, Mayovia, staval pyramídy s takmer neuveriteľnou matematickou presnosťou, no na druhej strane vykonával jedny z najkrvavejších rituálov.

Dodnes sa nám zachovali stavby, kt. svojou presnosťou a prepočítanosťou dokazujú úroveň mayského staviteľstva a astronómie. Sú často porovnávané so starovekými európskymi monumentmi. Dokonca vznikali teórie, že boli ovplyvňovaní Egypťanmi, ktoré sú však nepravdivé. Mayovia na svojich stavbách nepoužívali koleso, hoci poznali jeho princíp a výhody. Používali ho však napríklad ako súčasť detských hračiek.

Keď na Yucatán postupne prichádzali bádatelia skúmať mayské stavby, niektorí sa nevedeli dočkať senzačných objavov. A aby sa stavbám obrasteným džungľou dostali čo najrýchlejšie podpálili okolitý les. Požiar však spôsobil páľavu, ktorá všetko vysušila až na koniec omietka popraskala a opadala, spolu s jedinečnými kresbami. Poznáme však motívy kresieb vďaka kópiám, ktoré si zaznačil bádateľ Catherwood alebo iní maliari.

Voľakedy mayské najväčšie mesto- Tikal- je dnes národným parkom. V čase rozkvetu tu žilo vraj až 55 000 ľudí. Tikal bol mocenským centrom, odkiaľ bolo všetko riadené. Mayovia z Tikalu postavili tisíce stavieb, chrámov, palácov, pyramíd, schránok na relikvie a ihrísk. Väčšina z nich je však ešte ukrytá v hustej džungli. Keďže obyvatelia nevedno prečo nečakane mesto opustili, rýchlo upadlo. Zrúcaniny Tikalu sa rozprestierajú na ploche vyše 16 km2. Podľa toho si môžeme predstaviť jeho pôvodnú veľkosť. Najpozoruhodnejšie stavebné diela sú okolo Gran Plaza, ktoré bolo kedysi mocenským centrom. Na východnej a západnej strane sa dvíhajú dve veľké, strmé pyramídy. Majestátne pôsobí 45 metrov vysoký Chrám veľkého jaguára, v ňom sa zvečnil aj sám vládca Ah Cacao(okolo700 po Kristovi). Po smrti ho pochovali v panovníckej krypte pod pyramídou a do hrobu mu uložili cenné dary, ako napríklad jadeidovú masku. Ah Cacao dal postaviť oproti ležiaci Chrám masiek. Je pomenovaná podľa dvoch masiek, ktoré zdobia strmé schody.

Jednou z pozoruhodných stavieb je napr. Pyramída Kukulkana nazývaná aj El Castillo. Väčšina dnešných názvov pochádza od Španielov, pretože aj samotní Mayovia často zabudli mená stavieb, ba dokonca aj čomu pôvodne slúžili. Boha Kukulkana uctievali Mayovia, tak ako aj ostatné indiánske náboženstvá. Bol patrónom vedomostí, vzdelanosti a umení. Pyramída Kukulkana(30metrov) sa nachádza v archeologickej lokalite Chichen Itzá, východne od Méridy. Je vybudovaná ako deväťstupňová pyramída a na každej zo štyroch strán sa nachádzajú schodištia. Každé schodište má 91 schodov. Doplnením o najhornejšiu plošinu dostávame číslo 365, čo je počet dní v roku. Okrem toho sa po bokoch nach. 52 dosiek, ktoré symbolizujú počet týždňov v roku. Táto stavba je teda akýmsi obrovským kalendárom. V deň rovnodennosti v čase od 15. do 17. hod je tu možné vidieť veľmi zvláštnu a pôsobivú tieňohru. Vtedy svetlo dopadá na pyramídu pod určitým uhlom a vytvára na hlavnom schodišti tvar pomaly zliezajúceho hada(Mayovia totiž uctievali opereného hada).

Významnou pamiatkou, kt. sa nach. v ceremoniálnom centre mayskej kultúry(Uxmal) je Del Enano (názov od kmeňa Ahaubov, kt. vládli mayskému národu) nazývaná aj Pyramída veštca. Týči sa do výšky 38 metrov. Podľa legendy ju postavil za jedinú noc čarodejník. Toto dielo sa prebudovávalo každých 52 rokov podľa tzv. chrámového kalendára, kt. sa opakoval vždy, keď sa prekryli údaje občianskeho a chrámového kalendára. Dohromady bola pyramída prebudovaná päťkrát. Pyramídu tvorí niekoľko chrámov, nachádzajúcich sa vnútri alebo vonku pyramídy. Je vyzdobená napríklad maskami boha dažďa Chaca.

Protikladom vertikálnej Pyramídy Veštca je pretiahnutý Guvernérsky palác v Uxmale považovaný za vrcholné dielo mayskej archtektúry. ,,Celok má auru symetrie a veľkoleposti”, opisuje v 19. Storočí svoje dojmy John Lloyd Stephens(odborník na mayskú kultúru). Impozantné rozmery paláca Mayovia ešte vystupňovali tým, že celé dielo vybudovali na mohutnej podeste. Poloha celého objektu je určená podľa presných výpočtov astronómov a je nasmerovaná na najjužnejšiu deklináciu Venuše ako Zorničky. Najnápadnejším architektonickým prvkom je tri metre vysoký mozaikový vlys, ktorý prebieha nad stredovou rímsou. Na vytesanie stoviek štylizovaných hadov a masiek boha Chaca(ústredné motívy mayskej kozmológie) potrebovali podľa odhadov 20 000 kamenných blokov,každý s hmotnosťou 30-80 kg. Suterén paláca sprístupňuje 11 vchodov, ktoré zasa vedú do 24 komôr. Pred palácom sa nachádza jaguárí tróns dvoma hlavami v smere pohľadu na Gran Pirámide.

Mayovia nestavali len veľkolepé stavby svojím bohom, ale im aj prinášali krvavé ľudské obete. Neďaleko takmer každého významnejšieho chrámu sa nachádzalo loptové ihrisko. Rozmery boli okolo 81 x 7,5. Súťažili tu vždy dve mužstvá v hre, ktorá sa nazývala polota alebo tlačtli. Mala hlboký náboženský zmysel a hľadelo sa na ňu, ako na bohoslužobný čin. Úlohou súťažiacich bolo kopať do gumennej lopty (gule) vyrobenej z kaučuku. Tú mali dopraviť do kamenného kruhu, umiestneného v osemmetrovej výške. Lopty sa súťažiaci mohli dotýkať len lakťami, kolenami bokmi a hlavami.

Ozdobné reliéfy na bočných stenách ukazujú, že hráči bývali často obetovaní. Vedú sa však dohady, kto bol vlastne obetovaný. Niektorí sa domnievajú,že to bolo práve porazené mužstvo, alebo aspoň jeho kapitán. Iní zase tvrdia, že u tak hlboko veriacich ľudí bolo sebaobetovanie tako výsadou, že len víťazné družstvo malo nárok na takúto odmenu. Neďaleko ihriska loptových hier stojí ,,múr umlčlých hláv”, nazývaný aj ,,tzompantli”,
na jeho spodku boli zoradené lebky obetovaných ľudí a na jeho reliéfoch môžeme objaví nastoknuté lebky.