Švédsko, severoeurópska krajina, ku ktorej patrí východná časť škandinávskeho polostrova a ostrovy Gotland a Island v Baltskom mori. Rímsky historik Tacítus informuje o kmeni Svévov ktorí pravdepodobne založili prvý švédsky štát. Vikingovia zo Švédska podnikali nájazdy cez Baltik, do Ruska, dostali sa až do arabského Bagdadského kalifátu. R. 1397 sa Švédsko spojilo s Nórskom a Dánskom v Kalmarskej únii. Ovládalo ju Dánsko až do roku 1523, keď Gustáv I. Vasa viedol úspešné povstanie, obnovil švédsku nezávislosť, založil novú kráľovskú dynastiu a evanjelické náboženstvo ustanovil za štátne. Moc a územie Švédska rástli v 16. a 17. storočí, najmä počas vlády veľkého vojvodcu Gustáva II. ADOLFA (1611 - 1632). Bolo však ťažké udržať celistvosť rozptýlenej ríše, čo sa začalo prejavovať najmä za vlády tc. Karola XII. (1682 1718). Keď sa r. 1721 skončila severná vojna, ríša sa rozpadla a až do prevratu Gustáva III. v r. 1772 existovala parlamentná vláda. Za napoleonských vojen bolo Švédsko členským štátom tretej proti francúzskej koalície. V r. 1818 sa stal kráľom Karol XIV. a do svojej smrti r. 1844 budoval základy modernej švédskej monarchie.
V oboch svetových vojnách Švédi zachovávali neutrálnu politiku, čo im umožnilo stať sa jedným z najbohatších štátov na svete. Po desaťročia bolo Švédsko považované za model štátu blahobytu. Po dlhom období vlády sociálnej demokracie zapríčinili r. 1976 návrhy na zvýšenie daní, aby sa dali zvýšiť výdavky na verejnú a sociálnu starostlivosť, volebnú porážku sociálnodemokratického ministerského predsedu Olafa Palmeho. Jeho strana sa r. 1982 opäť dostala k moci a hoci bol Palme o štyri roky zavraždený, sociálni demokrati vládli do roku 1991. Vtedy sa ujala vlády konzervatívna Strana jednoty a pripravila pôdu na členstvo v Európskej únii a na zníženie výdavkov na verejné sociálne zabezpečenie, najmä v oblasti zdravotníctva a vzdelávania. V r. 1995 bolo Švédsko prijaté do Európskej únie. Od r. 1973 je švédskym kráľom Karol XVI. Gustáv od r. 1997 sú pri moci opäť sociálni demokrati.