Clevelandská dohoda (22. 10. 1915) a Pittsburská dohoda (30. 5. 1918), politické dohody súvisiace s aktivitami a spoločným postupom Slovákov a Čechov, ktorí pred 1. svetovou vojnou žili v USA (pozri vysťahovalectvo). Po vypuknutí vojny žiadali americkí Slováci a Česi to, čo doma žijúce národy vo vojnovom stave nemohli požadovať - právo na samostatnosť a národnú slobodu. Požiadavka samourčovacieho práva Slovákov a Čechov nadobudla čoskoro podobu boja za samostatný spoločný štát. Jedným z dôkazov je aj dohoda ktorú predstavitelia Slovenskej ligy a Českého národného združenia podpísali v Clevelande. Táto dohoda predstavuje program "spojenia českého a slovenského národa vo federatívnom zväzku s úplnou národnou autonómiou Slovenska, vlastným snemom a slovenskou štátnou správou..." Clevelandská dohoda je aj vyjadrením podpory aktivite T. G. MASARYKA, ktorý so svojimi spolupracovníkmi v zahraničí v r. 1914 - 1915 predložil vedúcim politikom Veľkej Británie a Francúzska plán na vytvorenie česko-slovenského štátu.
Uzavretím Pittsburskej dohody zasa vrcholí úsilie vytvoriť samostatný štát. V apríli 1918 T. G. Masaryk pricestoval do USA. Inicioval tu novú dohodu medzi americkými Slovákmi a Čechmi, ktorú podpísali obe strany. Dohoda žiadala vznik spoločného demokratického štátu, v ktorom Slovensko malo mať autonómne postavenie. Pittsburská dohoda dala Masarykovi dôležitý argument pre americkú vládu, aby prijala definitívne rozhodnutie v prospech česko-slovenského štátu.