Sparta, názov starovekého gréckeho mestského štátu v Lakónii. Okolo r. 700 pred n. l. sa Sparta stala dominantným štátom na Peloponéze, jej jediným konkurentom bol Argos. Počas storočia sa Sparťania zmocnili kontroly nad. Lakóniou a anektovali svojho západného suseda, Messéniu. Poľnohospodárske a podradné práce vykonávali početné skupiny otrokov, helótov, zatiaľ čo Sparťania sa mohli slobodne zdokonaľovať vo vojenskom umení. Od siedmich rokov sa chlapci podrobovali prísnej spoločnej telesnej a vo
I jenskej príprave, ktorá vychovala najlepších I vojakov Grécka. Tvrdosť, militarizmus a disciplína sparťanskej spoločnosti, ktorú neskôr II veľmi obdivoval napríklad Platón, sa tradične
pripisovala veľkému zákonodarcovi Lykurgovi, ktorý žil niekedy v rokoch 900 až 700 pred n. l. Sparťanský systém sa naplno rozvinul v období rokov 700 - 600 pred n. 1. Dovtedy boli hlavou štátu dvaja "králi", dediční velitelia armády. Zhromaždenie všetkých dospelých mužov Sparty malo najvyššiu zvrchovanosť, ale vedenie krajiny zvyčajne postúpilo senátu zloženému z kráľov a 28 "starších".
Od 6. storočia sa Sparta stala vodcom Peloponézskeho spolku, aliancie štátov ovládnutých Spartou s výnimkou tradičného rivala - Argu. Spolok niesol váhu úspešného odporu Grécka za grécko-perzských vojen (pozri Perzia), a potom bojoval s Aténami v peloponézskej vojne. Od r. 404 bola Sparta dominantnou silou v Grécku a v egejskej I oblasti, ale nepriateľstvo voči novým myšlienkam, hrozba povstania helótov a postupný pokles počtu členov vládnucej skupiny občanov - to všetko podkopalo úsilie Sparty získať trvalú nadvládu v gréckom svete. Zdrvujúce
porážky od Tébanov pri Leuktre r. 371 ! a pri Mantinei r. 362 s definitívnou platnosťou podlomili moc Sparty.