Na Slovensku sa na prelome 19. a 20. stor. politický život začína ešte len rozvíjať. Slováci boli v oveľa horšom postavení ako Česi a len zánik Rakúsko – Uhorska nás zachránil pred pomaďarčovaním. V tom čase prevažovala v slovenskom politickom živote pasivita, ale sú-časne vstupovala do politiky no-vá generácia, ktorá mala významne ovplyvniť celý spoločen-ský a politický život na Slovensku
Vtedajší slovenský politický tábor sa delil do niekoľkých skupín. Prvou z nich bola mar-tinská skupina, ktorú tvorila národná inteligencia z Martina a ostatného Slovenska. Ich strnu-losť a konzervativizmus narážali na stále väčší odpor z druhej skupiny – Hlasistov. Hlasisti sa združovali okolo časopisu Hlas, vydávaného Vavrom Šrobárom. Šrobár študo-val v Čechách, kde sa stretol s Kukučínom, Tajovským a s ďalšími dôležitými osobnosťami slovenského literárneho života. Časopis vzniká pod Masarykovým vplyvom a v podstate bol liberálnym hnutím. Hlasisti sa postavili na odpor proti filozofickému, literárnemu a proti po-litickému romantizmu čle-nov martinskej skupiny. Boli proti ich rusofilstvu a spoliehali sa na katastrofy proti ich autorite a zanedbávaniu vnútornej slovenskej politiky. A naopak, boli za česko – slovenské zjednotenie a za demokraciu. Kládli dôraz na zlepšovane hospodárskych pozícií a podľa vzoru Masaryka dali do čelo programu „Drobnú prácu“.
Drobnou prácou medzi ľudom sa snažili nadobudnúť vlastnú silu a schopnosť aj hospodársky sa vymaniť z poroby a biedy.
Treťou skupinou bola ľudovo – klerikálna skupina, ideologicky opierajúca sa o encykliky pápeža Leva XIII. Chcela zcirkvenie škôl a bola proti deleniu cir-kevnej a veľkostatkárskej pôdy.
Na Slovensku takisto pôsobila sociálno – demokratická strana, ktorá na zjaz-de 11. – 12. júna 1905 v Bratislave osamostatnila a prevzala program uhorskej strany. Na mimoriadnom zjazde roku 1906 sa pripojila k jednotnej uhorskej so-ciálno – demokratickej strane. Vytvorili slovenský výkonný výbor, ktorý pôsobil medzi členmi slovenskej národnosti na celom území Uhorska. Pod českým vplyvom prijala strana sociálnej demokracie program kultúrnej národ-nostnej autonómie.
Slovenský národ nebol ani zďaleka taký rozvinutý v kultúrnej, politickej ani ekonomickej oblasti ako český národ. Slováci žili v oveľa ťažších podmienkach a bojovali o holú existen-ciu. V popredí slovenskej politiky stáli skôr také prob-lémy, ako sú záchrana a znovuvybudovanie školstva.