Civilizácia Inkov

Inkská ríša sa rozprestierala od južnej Kolumbie, až po rieku Maule v Chile a na východ až po amazonský prales, rozkladala sa na rozlohe 611 420 km2. Pôvod Inkov je zahalený rúškom tajomstva. Podľa ústneho rozprávania vraj pochádzajú z oblasti okolo jazera Titicaca medzi dvoma hrebeňmi Ánd. Tiahli do údolia Cuzca. Inkovia dobyli údolie, zničili pôvodných obyvateľov a založili polygamnú spoločnosť. Typickou inkskou stavbou boli pyramídy, ktoré slúžili ako pevnosti aj ako náboženské sídla. V obetovávaní darov, ktoré dávali svojim bohom, boli Inkovia o dosť miernejší ako Aztékovia. Ich bohovia sa väčšinou museli „uspokojiť“ s ovocím a zeleninou, ktorú pestovali. Napriek tomu nemôžeme Inkov považovať za nejaký mierumilovný národ, pretože najneobľúbenejších nepriateľov často zvliekali z kože.

Podľa inského náboženstva je vesmír preniknutý božstvami, ale rozdelený na tri oblasti:
1.hornú oblasť Janah - Pacha, Olymp nebešťanov (slnko, mesiac, hviezdy),
2.strednú oblasť Cay - Pacha, zem,
3.spodnú oblasť Ukju - Pacha, svet mŕtvych.

Najvyšší boh Inkov, stvoriteľ sveta a pán všetkých vecí, prítomný všade bol Appu-Kon-Ticci-Wiracocha. Inkovia verili v nesmrteľnosť, presnejšie v nezomretie. Vládcovia Inkov sa považovali za nesmrteľných a po pozemskej smrti sa ich telá mumifikovali. Na všetkých dôležitých obradoch sa okrem žijúceho vládcu „zúčastňovali“ aj jeho mumifikovaní predkovia. Mŕtvi sa často pochovávali s predmetmi zo zlata pod skalné previsy do katakomb. Zomrelí sa stali huaka - božskými, tajuplnými bytosťami, mali čarovnú moc a nik ich nesmel uraziť.

Mládenci sa museli ženiť v dvadsiatich rokoch. Ak to neurobili, ženu im vybrali. Ostať starým mládencom tu nebolo zvykom, ba ani to nebolo dovolené. Manželstvo sa uzatváralo skôr z hospodárskej nutnosti než z lásky. Ak muž potreboval ženu, vyhliadol si nejakú, začal chodiť do domu jej otca, pomáhal mu pri práci a s dievčaťom udržiaval predmanželský pohlavný styk, pretože na panenstvo sa tu nekládol zvláštny dôraz. Sobášny obrad bol jednoduchý: snúbenci si podali ruky a vymenili si sandále.

Indiánske rituály zanikli spolu s indiánmi. Mnohé boli síce bezvýznamné, ale pre toto etnikum zohrávali významnú rolu – či už v ich živote, alebo vo viere. Napriek dlhoročnému izolovaniu Ameriky sa ich zvyky dostali aj na ostatné kontinenty. Minimálne boli z časti prebraté do niektorých iných náboženstiev, ako napríklad do buddhizmu, kde si môžeme všimnúť niektoré obrady, ktoré sa podobajú tým, čo udržiavali indiáni (v súčasnosti sa našli podobné črty a priebeh buddhistického obradu sátí s niektorými aztéckymi rituálmi).


Dúfam, že práca Vás zaujala a patrične obohatila o vedomosti zo života Indiánov. Pri zháňaní materiálov sa mi vyskytli viaceré potiaže, lebo ako som už spomínal, nie je ľahké nájsť podrobnejšie záznamy, ktoré sa zaoberajú touto časťou života indiánov. Ani v knižkách, ani na internete. Jediná knižka, ktorú som našiel a zaoberá sa rituálmi, je knižka Posvátná dýmka, z ktorej je aj čerpaná veľká časť textu, takže údaje o nej si môžete nájsť v bibliografii. Posvátnú dýmku odporúčam prečítať všetkým, ktorí sa o túto tému hlbšie zaujímajú.

My school work is concerned on rituals and habits of ancient indians. Indians are origins of America, who live here in peace until 1492, when voyager Christopher Columbus sailed his “boat“ to the coast of this land, settled down with his crew, discovered this old folk and started to tyrannize over them. All indian tribes were polytheistic and enforced to worship their gods.
My task was to enrich your knowledge about charakteristics of indian common life and especially rituals of worshiping. I hope you enjoy this theme and my work brought you some new interesting facts of this occult ancient folks.