Rituály a zvyky indiánov
Túto prácu som sa rozhodol vypracovať kvôli nedostatku informácií o rituálnom živote tohto fascinujúceho etnika. Zameral som sa najmä na život indiánskych kmeňov Inkov a Aztékov, kvôli ľahšie získatelnému zdroju a aj kvôli možnosti akéhosi porovnávania, keďže jeden z kmeňov pochádza z územia Južnej a druhý z územia Strednej Ameriky. Snažil som sa orientovať najmä na najdôležitejšie rituály v živote indiána, akými sú napríklad obetúvanie bohom, sobášenie, či smrť. Daný národ som vždy v práci najprv trochu opísal a až potom sa zameral na problematiku témy.
Rituály a zvyky starovekých indiánov
Rituály boli súčasťou každodenného indiánskeho života. Indiáni mali rituály pri pracovaní, pred jedlom, pri oslavách, ale aj pri tajomnejších situáciach, ako je smrť alebo obety pre bohov. Pri svojich rituáloch obetovávali cenné veci, zvieratá, ale aj ľudí. Veľakrát mohli rituály vykonávať len ľudia na to určení a za rôznych doprovodných činností, často pod vplyvom omamných látok. Medzi najdôležitejšie rituálne dary, ktoré dostávali od bohov, patrila známa fajka mieru (posvätná fajka), ktorú indiáni podľa legiend dostali od svätej (wakan) ženy. Fajka mala symbolizovať svet. Hlavičku mala z červeného kameňa – zem. V kameni bolo vytesané bizónie mláďa – zvieratá. Telo fajky bolo z dreva – rastliny a bolo na nej zavesených 12 pierok, ktoré symbolizovali vtáky. Fajčenie fajky malo zabezpečovať vývaženosť týchto „národov”, čiže zabezpečovať mier na Zemi. Fajka bola potrebná pri vykonávaní väčšiny rituálov. Všetky obrady, ktoré indiáni vykonávali, boli legendami „opodstatnené” a boli pre nich posvätné - museli ich dodržiavať. Prenášali sa tradíciami z pokolenia na pokolenie.
Indiáni si veľmi zakladali na posmrtnom živote a snažili sa uchovať a očistiť duše. Dušu uchovávali podľa náležitých obradov, tak ako im prikázala wakan žena. Keď ju očistili, splynula v jedno s Duchom a mohla sa vrátiť na miesto, kde sa zrodila – k Wakan-Tankovi, čiže k hlavnému bohovi. Aj pri tomto obrade používali fajku mieru – pri obrade v nej spalovali vlasy s trávou a po ňom z nej fajčili. Fajka sa posielala v smere cesty slnka.
Civilizácia Aztékov
V druhej polovici 12. storočia n. l. sa objavil kmeň Aztékov, žijúcich na Mexickej náhornej plošine, ktorý si postupne podmaňoval územie Mayov a Toltékov, ktorí tu žili v tomto období. Dobyté územie však neasimiloval, ale len kontroloval a získaval z neho cenné suroviny a materiály (zlato, drahokamy, kožušiny, potraviny). Napriek tomu, že Aztékovia prevzali vzdelanosť a kultúru od Mayov, kládli väčší dôraz na vojenské umenie a náboženské rituály, ktoré sa vyznačovali mnohými krvavými obradmi. Medzi ne patrili aj ľudské obety, ako napríklad v náboženskom obrade „Piateho Slnka”: Aztékovia verili, že žijú vo svete „Piateho Slnka“ a raz bude tento svet zničený. Aby oddialili príchod onoho zlého dňa, museli svojich bohov, ale najmä boha slnka Huitzilopochtliho každodenne uspokojovať a „kŕmiť“ živými obetami, aby neobrátil svoj hnev proti aztéckemu ľudu. Aztékovia mali také predstavy, že ľudské srdce je symbolom samotného života a bez ľudskej krvi by prestal fungovať celý vesmír. Krv vraj obsahovala vzácny druh nektáru – chalchiuhuatl – ktorý museli bezpodmienečne zabezpečiť práve pre Huitzilopochtliho. Ľudské srdcia a krv zháňali bojovníci. Ich ustavičné útoky na susedné národy na získanie ďalších obetí pre nenásytného boha sa považovali za vec cti.
Pravdepodobne väčšina stredoamerických kmeňov vykonávala ľudské obety. Nazdávali sa, že zaženú biedu tým, že napoja svojich bohov „najcennejšou tekutinou“, ľudskou krvou. Aztékovia však túto tradíciu dotiahli až do hrozivej krajnosti. Odhaduje sa, že každoročne obetovali až 20 000 ľudských životov. Aztékovia veľmi radi obetovávali aj deti, pretože verili, že detské slzy privolajú dážď. Obrad uskutočňovali kňazi na oltároch umiestnených na vrchole stupňovitých pyramíd. Obeť najprv zabili nožom s ostrou čepeľou z obsidiánu, prípadne z chalcedónu. Potom z nej vybrali srdce, ktoré darovali bohom.
Najznámejšia obetná pyramída Aztékov sa nachádzala v hlavnom meste Tenochtitláne. Mala dve brány a pred každou sa nachádzala nádoba, v ktorej horel večný oheň. Vo vnútri sa nachádzali bloky z červenkastého jaspinu, ktoré zdobili divé reliéfy. Horná časť sa ponášala na zvlnený pancier obrovskej korytnačky. Ak na kameň položili človeka horeznačky, hrudný kôš sa vyklenul a koža na bruchu sa napla. To uľahčilo prácu kňaza. Po reze nožom sa hrudná dutina sama roztvorila. Kňaz ľavou rukou ľahko vytrhol srdce. Toto celé sa uskutočňovalo za rituálneho tanca, ktorý tancovalo viacero osôb na čelnej strane chrámu. Počas obradu mali všetci oblečené bavlnené plášte s farebnými výšivkami a vzorkami. Aztékovia dokonca niekedy aj jedli končatiny svojich obetí a ich kňazi sa pri obradoch obliekali do ľudskej kože. Verili, že ak obetujú statočného bojovníka, jeho sila vstúpi do ich vlastných vojakov. Civilizácia Inkov
Inkská ríša sa rozprestierala od južnej Kolumbie, až po rieku Maule v Chile a na východ až po amazonský prales, rozkladala sa na rozlohe 611 420 km2. Pôvod Inkov je zahalený rúškom tajomstva. Podľa ústneho rozprávania vraj pochádzajú z oblasti okolo jazera Titicaca medzi dvoma hrebeňmi Ánd. Tiahli do údolia Cuzca. Inkovia dobyli údolie, zničili pôvodných obyvateľov a založili polygamnú spoločnosť. Typickou inkskou stavbou boli pyramídy, ktoré slúžili ako pevnosti aj ako náboženské sídla. V obetovávaní darov, ktoré dávali svojim bohom, boli Inkovia o dosť miernejší ako Aztékovia. Ich bohovia sa väčšinou museli „uspokojiť“ s ovocím a zeleninou, ktorú pestovali. Napriek tomu nemôžeme Inkov považovať za nejaký mierumilovný národ, pretože najneobľúbenejších nepriateľov často zvliekali z kože.
Podľa inského náboženstva je vesmír preniknutý božstvami, ale rozdelený na tri oblasti: 1.hornú oblasť Janah - Pacha, Olymp nebešťanov (slnko, mesiac, hviezdy), 2.strednú oblasť Cay - Pacha, zem, 3.spodnú oblasť Ukju - Pacha, svet mŕtvych.
Najvyšší boh Inkov, stvoriteľ sveta a pán všetkých vecí, prítomný všade bol Appu-Kon-Ticci-Wiracocha. Inkovia verili v nesmrteľnosť, presnejšie v nezomretie. Vládcovia Inkov sa považovali za nesmrteľných a po pozemskej smrti sa ich telá mumifikovali. Na všetkých dôležitých obradoch sa okrem žijúceho vládcu „zúčastňovali“ aj jeho mumifikovaní predkovia. Mŕtvi sa často pochovávali s predmetmi zo zlata pod skalné previsy do katakomb. Zomrelí sa stali huaka - božskými, tajuplnými bytosťami, mali čarovnú moc a nik ich nesmel uraziť.
Mládenci sa museli ženiť v dvadsiatich rokoch. Ak to neurobili, ženu im vybrali. Ostať starým mládencom tu nebolo zvykom, ba ani to nebolo dovolené. Manželstvo sa uzatváralo skôr z hospodárskej nutnosti než z lásky. Ak muž potreboval ženu, vyhliadol si nejakú, začal chodiť do domu jej otca, pomáhal mu pri práci a s dievčaťom udržiaval predmanželský pohlavný styk, pretože na panenstvo sa tu nekládol zvláštny dôraz. Sobášny obrad bol jednoduchý: snúbenci si podali ruky a vymenili si sandále.
Indiánske rituály zanikli spolu s indiánmi. Mnohé boli síce bezvýznamné, ale pre toto etnikum zohrávali významnú rolu – či už v ich živote, alebo vo viere. Napriek dlhoročnému izolovaniu Ameriky sa ich zvyky dostali aj na ostatné kontinenty. Minimálne boli z časti prebraté do niektorých iných náboženstiev, ako napríklad do buddhizmu, kde si môžeme všimnúť niektoré obrady, ktoré sa podobajú tým, čo udržiavali indiáni (v súčasnosti sa našli podobné črty a priebeh buddhistického obradu sátí s niektorými aztéckymi rituálmi).
Dúfam, že práca Vás zaujala a patrične obohatila o vedomosti zo života Indiánov. Pri zháňaní materiálov sa mi vyskytli viaceré potiaže, lebo ako som už spomínal, nie je ľahké nájsť podrobnejšie záznamy, ktoré sa zaoberajú touto časťou života indiánov. Ani v knižkách, ani na internete. Jediná knižka, ktorú som našiel a zaoberá sa rituálmi, je knižka Posvátná dýmka, z ktorej je aj čerpaná veľká časť textu, takže údaje o nej si môžete nájsť v bibliografii. Posvátnú dýmku odporúčam prečítať všetkým, ktorí sa o túto tému hlbšie zaujímajú.
My school work is concerned on rituals and habits of ancient indians. Indians are origins of America, who live here in peace until 1492, when voyager Christopher Columbus sailed his “boat“ to the coast of this land, settled down with his crew, discovered this old folk and started to tyrannize over them. All indian tribes were polytheistic and enforced to worship their gods. My task was to enrich your knowledge about charakteristics of indian common life and especially rituals of worshiping. I hope you enjoy this theme and my work brought you some new interesting facts of this occult ancient folks.
Zdroje:
Brown, Joseph Epes: Posvátná dýmka. Preklad Lucie Šavlíková. KE: Knižná dielňa Timotej ISBN 80-88849-09-8 - Hagen, Victor: Říše Inků. Preklad Vladimír Špinka. Praha: Nakladatelstvý Orbis ISBN 11-103- 63 - Frank, Karl: Boj o poklady Aztékov. Preklad Ivan Cvrkal. Bratislava: Mladé letá -
Linky:
- www.modernaskola.sk/site/index.php?Tmpl=ssu&m=text&Itemid=653#bottom
|