Túto prácu som sa rozhodol vypracovať kvôli nedostatku informácií o rituálnom živote tohto fascinujúceho etnika. Zameral som sa najmä na život indiánskych kmeňov Inkov a Aztékov, kvôli ľahšie získatelnému zdroju a aj kvôli možnosti akéhosi porovnávania, keďže jeden z kmeňov pochádza z územia Južnej a druhý z územia Strednej Ameriky. Snažil som sa orientovať najmä na najdôležitejšie rituály v živote indiána, akými sú napríklad obetúvanie bohom, sobášenie, či smrť. Daný národ som vždy v práci najprv trochu opísal a až potom sa zameral na problematiku témy.


Rituály a zvyky starovekých indiánov

Rituály boli súčasťou každodenného indiánskeho života. Indiáni mali rituály pri pracovaní, pred jedlom, pri oslavách, ale aj pri tajomnejších situáciach, ako je smrť alebo obety pre bohov. Pri svojich rituáloch obetovávali cenné veci, zvieratá, ale aj ľudí. Veľakrát mohli rituály vykonávať len ľudia na to určení a za rôznych doprovodných činností, často pod vplyvom omamných látok. Medzi najdôležitejšie rituálne dary, ktoré dostávali od bohov, patrila známa fajka mieru (posvätná fajka), ktorú indiáni podľa legiend dostali od svätej (wakan) ženy. Fajka mala symbolizovať svet. Hlavičku mala z červeného kameňa – zem. V kameni bolo vytesané bizónie mláďa – zvieratá. Telo fajky bolo z dreva – rastliny a bolo na nej zavesených 12 pierok, ktoré symbolizovali vtáky. Fajčenie fajky malo zabezpečovať vývaženosť týchto „národov”, čiže zabezpečovať mier na Zemi. Fajka bola potrebná pri vykonávaní väčšiny rituálov. Všetky obrady, ktoré indiáni vykonávali, boli legendami „opodstatnené” a boli pre nich posvätné - museli ich dodržiavať. Prenášali sa tradíciami z pokolenia na pokolenie.

Indiáni si veľmi zakladali na posmrtnom živote a snažili sa uchovať a očistiť duše. Dušu uchovávali podľa náležitých obradov, tak ako im prikázala wakan žena. Keď ju očistili, splynula v jedno s Duchom a mohla sa vrátiť na miesto, kde sa zrodila – k Wakan-Tankovi, čiže k hlavnému bohovi. Aj pri tomto obrade používali fajku mieru – pri obrade v nej spalovali vlasy s trávou a po ňom z nej fajčili. Fajka sa posielala v smere cesty slnka.


Civilizácia Aztékov

V druhej polovici 12. storočia n. l. sa objavil kmeň Aztékov, žijúcich na Mexickej náhornej plošine, ktorý si postupne podmaňoval územie Mayov a Toltékov, ktorí tu žili v tomto období. Dobyté územie však neasimiloval, ale len kontroloval a získaval z neho cenné suroviny a materiály (zlato, drahokamy, kožušiny, potraviny). Napriek tomu, že Aztékovia prevzali vzdelanosť a kultúru od Mayov, kládli väčší dôraz na vojenské umenie a náboženské rituály, ktoré sa vyznačovali mnohými krvavými obradmi. Medzi ne patrili aj ľudské obety, ako napríklad v náboženskom obrade „Piateho Slnka”: Aztékovia verili, že žijú vo svete „Piateho Slnka“ a raz bude tento svet zničený. Aby oddialili príchod onoho zlého dňa, museli svojich bohov, ale najmä boha slnka Huitzilopochtliho každodenne uspokojovať a „kŕmiť“ živými obetami, aby neobrátil svoj hnev proti aztéckemu ľudu. Aztékovia mali také predstavy, že ľudské srdce je symbolom samotného života a bez ľudskej krvi by prestal fungovať celý vesmír. Krv vraj obsahovala vzácny druh nektáru – chalchiuhuatl – ktorý museli bezpodmienečne zabezpečiť práve pre Huitzilopochtliho. Ľudské srdcia a krv zháňali bojovníci. Ich ustavičné útoky na susedné národy na získanie ďalších obetí pre nenásytného boha sa považovali za vec cti.

Pravdepodobne väčšina stredoamerických kmeňov vykonávala ľudské obety. Nazdávali sa, že zaženú biedu tým, že napoja svojich bohov „najcennejšou tekutinou“, ľudskou krvou. Aztékovia však túto tradíciu dotiahli až do hrozivej krajnosti. Odhaduje sa, že každoročne obetovali až 20 000 ľudských životov. Aztékovia veľmi radi obetovávali aj deti, pretože verili, že detské slzy privolajú dážď. Obrad uskutočňovali kňazi na oltároch umiestnených na vrchole stupňovitých pyramíd. Obeť najprv zabili nožom s ostrou čepeľou z obsidiánu, prípadne z chalcedónu. Potom z nej vybrali srdce, ktoré darovali bohom.

Najznámejšia obetná pyramída Aztékov sa nachádzala v hlavnom meste Tenochtitláne. Mala dve brány a pred každou sa nachádzala nádoba, v ktorej horel večný oheň. Vo vnútri sa nachádzali bloky z červenkastého jaspinu, ktoré zdobili divé reliéfy. Horná časť sa ponášala na zvlnený pancier obrovskej korytnačky. Ak na kameň položili človeka horeznačky, hrudný kôš sa vyklenul a koža na bruchu sa napla. To uľahčilo prácu kňaza. Po reze nožom sa hrudná dutina sama roztvorila. Kňaz ľavou rukou ľahko vytrhol srdce. Toto celé sa uskutočňovalo za rituálneho tanca, ktorý tancovalo viacero osôb na čelnej strane chrámu. Počas obradu mali všetci oblečené bavlnené plášte s farebnými výšivkami a vzorkami. Aztékovia dokonca niekedy aj jedli končatiny svojich obetí a ich kňazi sa pri obradoch obliekali do ľudskej kože. Verili, že ak obetujú statočného bojovníka, jeho sila vstúpi do ich vlastných vojakov.