Adolf Hitler - Rakúšan so židovskými koreňmi. A predsa sa vyhlasoval za „najnemeckejšieho“ z Nemcov a kruto prenasledoval židov.
Narodil sa 20. apríla 1889 v hostinci u Pomoranca v Brunau nad Innom, ako 6. z 8. detí. Jeho otec sa volal Alois Hitler a bol colným úradníkom. Pochádzal z chudobnej rodiny a pozícia colného úradníka bolo na jeho pomery niečo úžasné. Bol to nemanželský syn slúžky Anny Schiklgruberovej a bohatého Žida Frankenbergera, u ktorého slúžila. Alois však bol pokrstený po matke, Schicklgruber. O 5 rokov sa matka vydala za Johana Gre-gora Hiedlera, ale Alois sa dal premenovať na Aloisa Hitlera. Bol teda polovičný žid.
Keď sa narodil Adolf, volal sa už teda Hitler a bol štvrtinový žid, nie teda čistá árijská rasa, ako o ňom vyhlasovali. On to však o sebe nikdy verejne neprehlásil.
Adolf Hitler vyrastal ako každý normálny chlapec v jeho dobe. Reči, že odtrhával vtákom krídla, že pribíjal žaby v škole na tabuľu a že pri prijímaní napľul na hostiu sú čisté výmysly. Od svojich rovesníkov sa odlišoval hádam len tým, že bol inteligentnejší ako oni a nadovšetko miloval divadlo a knihy. Učitelia ho mali radi, a keby im vtedy niekto povedal, že tento chlapec o niekoľko rokov zapríčiní druhú svetovú vojnu a že nechá povraždiť milióny židov, asi by ho považovali za blázna. Realita však taká bola.
Po základnej škole v Brunau ho prímu na strednú školu v Linci. Je to roku 1900 a vtedy má jedenásť rokov. Hneď v prvom ročníku prepadá. Postupne však zlepšuje svoj prospech. Ale už postup do kvarty sa viaže na podmienku zbaviť lenivosti. Musí prejsť na reálku v Steyeri, čo znamená hodinu cestovať vlakom. Ani tu to nieje bohviečo ešte dvakrát prepadne z nemčiny a matematiky, teda z predmetov v ktorých neskôr dosiahol svojrázne, ale pozoruhodné výsledky.
Po ukončení reálky v roku sa rozhodne byť maliarom. Venuje tomu všetko svoje úsilie a voľný čas. V roku 1908 sa prihlási na prijímaciu skúšku na umeleckú akadémiu. Nespraví ju, no ostáva vo Viedni bývať na internáte, lebo chce skúsiť šťastie na budúci rok. Dostane však ťažkú pľúcnu chorobu a tak sa jeho nádeje rozplynú. Lieči ho doktor Bloch. V ďalších rokoch mu Hitler posiela vlastnoručne namaľované pohľadnice a on mu za to občas pošle nejaké peniaze. Ale aj vďačnosť má svoje hranice. Doktor Bloch je totiž Žid a tak môže byť rád, že hneď po anšluse nešiel do koncentračného tábora, ale mohol zomrieť za hranicami prirodzenou smrťou. Po smrti matky, ktorú veľmi miloval sa dostáva na morálne dno.