Príčinou druhej svetovej vojny bola snaha niektorých štátov zmeniť výsledky prvej svetovej vojny. Mussolini a Hitler sľubovali národu prácu, východisko z krízy a prosperitu. Aj sovietsky vodca Stalin cítil šancu zmeniť medzinárodné postavenie i rozlohu ZSSR na úkor menších susedných štátov. Spočiatku vojna vyzerala ako agresia totalitných štátov voči menším krajinám. Postupne sa kryštalizovalo rozloženie síl i politické zameranie, ktoré na začiatku nebolo jednoznačné. Krajiny „osi“– Nemecko, Taliansko, Japonsko - so svojimi satelitnými štátmi boli až do roku 1942 na bojiskách úspešnejšie. Prelom nastal roku 1941 vstupom ZSSR a USA do vojny. Roku 1942 vznikla koalícia štátov bojujúcich proti „osi“, ktorej jadro tvorili USA, Veľká Británia a ZSSR. Situácia sa roku 1943 obrátila v prospech spojencov. Rozhovory najvyšších predstaviteľov Veľkej trojky sa týkali ďalšieho postupu vo vojne proti agresorom i povojnového usporiadania sveta. Ich výsledky poznamenali vývoj vo svete na viac než štyri desaťročia. Významným krokom k definitívnej porážke Nemecka sa stalo otvorenie druhého frontu na Západe.