Na území Balkánskeho polostrova žili pôvodní obyvatelia doby bronzovej. V 2. tisícročí pred n. l. osídlili túto oblasť indoeurópske kmene, ktoré sa pôvodne zaoberali pastierstvom, neskôr vytvorili prvé mestá a stali sa poľnohospodármi. Hoci tu neboli úrodné pôdy, pestoval sa hlavne vinič, olivy a obilie. Bol tu dostatok nerastných surovín, napr. mramoru a kovov. na pobreží sa ĺudia venovali obchodu a moreplavbe.

Mykénske obdobie (1600 - 1100 pred n. l.)
Hospodársky rozvoj prispel k rozkladu rodových občín a rodového zriadenia. Začali sa utvárať mestské štáty a kmeňoví náčelníci sa stávali ich kráľmi. Vznikli mestá ako Atény, Téby, Agos, sparta, popredným mestom však boli Mykény. Mestá boli veľmi bohaté a bolo v nich veľa zlata. Boli obohnané mohutnými hradbami (Levia brána v Mykénach). Indoeurópske kmene pochádzali pôvodne z východu, odkiaľ sa dostali do južnejších častí Ázie i Európy. Osídlili i Krétu, kde vytvorili Minojskú kultúru a ostrovy v Egejskom mori, kde vznikla kykladská kultúra. Na ostrovoch vznikli mestá, spracúval sa bronz, obchodovalo sa s Krátou a vznikali náboženské predstavy - idoly. Okolo roku 1450 prenikli do Grécka kmene Achájcov, r. 1250 Iónovia a r. 1150 Dórovia. Ešte pred príchodom Dórov, v rokoch 1194 - 1184 sa pravdepodobne odohrala Trójska vojna, opradená mnohými bájami a mýtami. Po príchode Dórov nastal na istý čas v Grécku úpadok. Skončilo sa Mykénske obdobie a do Grécka prišlo železo.

Homérske - temné obdobie gréckych dejín (1100 - 800 pred n. l.)
Mestá boli spustošené a obyvateľstvo sa sústreďovalo v dedinách. V dedinách (rodových občinách) sa stále žilo podľa rodového zriadenia. Vedúce postavenie mal jeden (najbohatší) rod, ktorý volil staršinu. Tento titul sa stal dedičný a vznikla rodová šľachta - aristokracia. Kmeňom, kam patrilo viacero rodových občín, vládol kráľ. O tomto období hovoria veľké básnické diela - Illiada a Odysea. V básňach sa dozvedáme aj o predstavách Grékov o bohoch. Boli podobní ľuďom, boli nesmrteľní .

Archaické obdobie (800 - 500 pred n. l.)
Grécke obce sa postupne rozvíjali. Železo sa rozšírilo a vznikali nové remeslá. Niektorí ľudia sa začali živiť len touto činnosťou a ich výrobky nachádzali odbyt aj v susedných obciach. Remeslá sa sústredili v meste a poľnohospodárstvo na vidieku. S rozvojom obchodu vznikli peniaze. Začala sa využívať práca otrokov. Mestá sa rozrastali a spolu s obcami vytvárali mestské štáty. Pri vzniku MŠ zanikalo kráľovstvo, nahradila ho vláda aristokracie. Najsilnejšími mestskými štátmi boli Sparta a Atény. Pôda už nepatrila rodu, ale bola v súkromnom vlastníctve. Aristokracia získavala viac pôdy a chudobní roľníci si hľadali novú. V Grécku bola preľudnenosť. To dalo vzniku veľkej gréckaj kolonizácii v 8.-6. storočí pred n.l. Gréci kolonizovali pobrežie Malej Ázie, Čierneho mora, Sicíliu, J Itáliu, J Francúzsko a Španielsko, kde zakladali svoje osady. Z kolónií sa do materského Grécka dovážalo veľa lacného obilia, čo diskreditovalo aristokraciu, ktorá bohatla na poľnohospodárstve v materskom Grécku. Zbohatli námorníci, obchodníci a roľníci v kolóniach.

Obyvatelia Sparty sa delili na slobodných a otrokov (heilótov), ktorí spolu s patrili štátu a boli prenajímaní bohatým. Slobodní občania sa delili na plnoprávnych a neplnoprávnych. Plnoprávni boli Dóri a neplnoprávni pôvodné obyvateľstvo (Achájci - perioikovia). Počas vojny vládli v krajine dvaja králi z rôznych rodov a počas mieru piati úradníci. Spoluvládla i gerúzia - rada starších aristokratov a ľudové zhromaždenie, ktoré tvorli plnoprávni slobodní občania. Takéto štátne zriadenie voláme oligarchia. Život a výchova v Sparte bola vojensky založená, hlavne kvôli udržaniu veľkého množstva heilótov. Chlapci od útleho veku a muži sa venovali vojenským cičeniam a celé dni trávili spolu v táboroch.

V Aténach bola pri moci aristokracia. kráľ bol v 9. storočí nahradený 9 ŕadníkmi - archontmi. Obyvatelia sa delili podobne ako v Sparte. Plnoprávni slobodní mali volebné právo a právo mať otrokov. Spolu s neplnoprávnymi obyvateľmi museli platiť dane a slúžiť vo vojsku. Otroci a pôda boli v súkromnom vlastníctve. V 7. storočí bol neúspešný pokus o nastolenie tyranie. Preto boli roku 621 Drakonom kodifikované prísne zákony. Po veľkej kolonizácii aristokracia strácala postavenie a moci sa dožadovali bohatí obchodníci a roľníci. Najvyšší úradník Atén - Solón r. 594/3 vypracoval ústavu a rozdelil obyvateľov do 4 tried podľa majetku. Zrušil otroctvo za dlhy a takýchto otrokov vykúpil na náklady štátu. V 6. st. pnl. nastala v Aténach tyrania. Roku 508 sa však k moci dostal Kleistenes, ktorý položil základy aténskej demokracie. V polovici 6. storočia vznikol Peloponézsky spolok, v ktorom mala hlavné postavenie Sparta a ostatné MŠ si v ňom tak zabezpečili samostatnosť, lebo inak by ich expanzívni Sparťania mohli podrobiť. Roku 550 vznikol Délsky spolok, ktorý sa roku 478 presídlil do Atén.

Klasické obdobie (500 - 338 pred n. l.)
Peržania mali na konci 6. storočia dobyté veľké územia v Ázii a obsadili i grécke kolónie v Malej Ázii. R. 499 sa osamostatnili a pomohli im v tom aj MŠ z materského Grécka. Perzský kráľ Dáreios tak začal útočiť aj na materské Grácko. Roku 492 boli jeho lode zničené pri polostrove Atos. Roku 490 sa stretol s Aténčanmi v bitke pri Maratóne, ktorú Aténčania vyhrali a jeden ich vojak bežal do Atén (42 km) oznámiť túto novinu. Na jeho počesť vznikol Maratónsky beh. Aténsky vojvoda sa volal Miltiades. R. 480 zaútočil Perzský kráľ Xerxes na Spartu (velil Leonidas) pri Termopylách. Sparťania bitku prehrali. V r. 480 a 479 v bitkách pri Salamíne a Platajách Gréci porazili Perziu. R. 449 bol podpísaný mier.

Kleistenes v Aténach uskutočnil veľa reforiem, čím založil demokraciu. Územie MŠ rozdelil na 10 fýl na základe územia. Z každej z nich sa volil jeden stratég, ktorý sa podieľal na vláde. Vládli ale hlavne rada 500 a ľudové zhromaždenie. Vznikli porotné súdy založené na náhodnom výbere a ostrakizmus - črepinový súd. Perikles (443 - 429) pred n.l. bol zvolený za hlavného stratéga. Vydal zákon, na základe ktorého mohli byť volení do úradov všetci slobodní muži bez ohľadu na urodzenosť a majetok. Takto vyvrcholila v Aténach demokracia. Občanom sa za výkon funkcie platili diéty. Perikles inicioval Peloponézsku vojnu (431 - 404). Jej cieľom bol boj o hegemóniu v Grécku. Bojoval Aténsky námorný spolok s Peloponézskym spolkom. Sparťania obkľúčili Atény a Aténčania trpeli hladom. Načas uzavreli "Nikiov" mier. Roku 415 však napadli Aténčania Syrakúzy na Sicílii, ale ich vojsko bolo zničené. R. 404 Sparta vyhlásila víťazstvo. Grécke MŠ takto utrpeli veľké straty a o 70 rokov sa ľahko stali súčasťou Macedónie. V Aténach bola demokracia obmedzená.

Grécka kultúra
Gréci spočiatku používali mykénske lineárne písmo, potom fenické a v 5. storočí mali vlastnú majuskulu a minuskulu z 24 znakov. Písali na kameň, papyrus, voskové tabuľky, črepiny. Čísla zodpovedali poradiu písmen.  Gréci verili v prírodné sily, veštbám ( V Apolónovom chráme v Delfách veštila Pýthia), náhode, osudu. Boh nebies stvoril bohov aj ľudí. Bohovia sídlili na Olympe. Hlavný boh bol Zeus, jeho žena Héra. Bohyňa krásy a lásky bola Afrodita, b. slnka Apolón, b. vojny Ares, b. lovu Artemis, b. múdrosti Aténa, b. ohňa Hefajstos, b. mora Poseidón a b. lásky Eros.

Grécka filozofia
V Grécku vznikla filozofia - veda, ktorá zahŕňala všetky súveké poznatky o prírode a spoločnosti. Postupne sa z nej vyčlenili nové vedy (matematika). Prví filozofi sa zaoberali otázkami prírody a usporiadanie vesmíru. Otázkami človeka sa zaoberali sofisti. vrcholní filozofi boli Sokrates - Platón - Aristoteles, každý bol žiakom svojho predchodcu. Sokrates rozvíjal metódu dialógu, zaoberal sa otázkami ľudí, nič nenapísal. Bol zavraždený za kazenie mládeže. Platón vytvoril model ideálneho štátu, na jeho čele mali byť filozofi. Napísal veľa diel. Aristoteles založil mnohé vedy, školu - lýceum a bol učiteľom Alexnadra Veľkého. Grécki matematici vytvorili v tejto vede systém (Archimedes, Euklides). Hipokrates dal racionálny základ lekárstvu. Gréci založili dejepis. Otcom histórie bol Herodotos, ktorý opísal Grécko-Perzská vojny. Tukytides opísal Peloponézsku vojnu a Xenofón opísal vývoj po tejto vojne.

Grécke umenie
Grécke umenie je veľmi cenné a pre svoju dokonalosť je vzorom umenia dodnes. Gréci vynikali v sochárstve, zobrazovali hlavne mladých a krásnych - ideálnych ľudí a bohov. Známym sochárom bol Feidias. Založili divadlo, ktoré slúžilo hlavne na poučenie ľudí. V architektúre bol základnou stavebnou jednotkou stĺp, poznáme tri druhy stĺpov -dórsky, iónsky a korintský. Stavali sa chrámy, divadlá a domy.

Helenistické obdobie (338 - 30 pred n. l.)
Jedným z MŠ na severe Grécka bola Macedónia. Macedónčania sa venovali hlavne pastierstvu a neboli až tak vyspelí. Štátu vládol kráľ - do r. 336 Filip II. jeho cieľom bolo rozširovanie územia. Vytvoril silnú armádu (falangy). Získal polostrov Chalkidike, r.338 v bitke pri Chaironei porazil Grécke štáty a r. 337 vytvoril v Korinte ligu - federáciu MŠ pod vplyvom Macedónie. Snažil sa ovládnuť i Perziu - v tom čase obrovský štát od Indie po Malú Áziu, no bol zavraždený na svadbe dcéry Kleopatry. Jeho syn, Alexander Veľký pokračoval v jeho diele. R. 335 viedol výpravu proti Trákom a Ilýrom, r. 334 porazil Peržanov pri r. Gramiku, r. 333 porazil Peržanov pri Isse. R.332 dobyl Egypt, r. 331 získal Babylon, ktorý sa stal hlavným mestom jeho ríše. R. 330 zničil Perzepolis - hlavné mesto Perzie. R. 326 pri r. Hidaspes v Indii odmietli jeho vojaci ďalej bojovať. Vytvoril tak najväčšiu ríšu na svete. Založil asi 30 miest, najznámejším je Alexandria v Egypte. Napokon r. 323 zomrel. Po jeho smrti sa ríša rozdelila na 3 časti. V Grécku vládli Antigonovci, v Egypte Ptolemayovci a v Sýrii Seleukovci. Východ krajiny