Slovania v stredoveku (800 - 1500)

Slovania sa sťahovali v 4.-5. storočí v troch vetvách. Osídlili územie na východ od Franskej ríše, na sever od Byzantskej ríše a na západ od Ázie. Po usadení začali vytvárať prvé kniežatstvá.

RUSKO

Na území východných Slovanov existovali v 9. storočí tri kniežatstvá: Kyjev, Smolensk a Nowgorod. Nowgorodské kniežatstvo vytvoril viking Rurik, keďže Vikingovia sa plavili po ruských riekach do Byzancie. Slovania nazývali Vikingov Varjagovia.
Nowgorodské knieža Oleg zjednotil tieto tri kniežatstvá, vytvoril tak Kyjevskú Rus (882 -1125). Najvýznamnejšími panovníkmi Kyjevskej Rusi boli Vladimír, ktorý do ríše prijal kresťanstvo, konkrétne pravoslávne (988) a Jaroslav Múdry, ktorý značne rozšíril územia ríše (Moskva). Po jeho smrti sa Kyjevská Rus rozpadla na kniežatstvá.

V 13. storočí zväčšovali svoje územia Mongoli, ktorí pochádzali z východnej Ázie. Podmanili si východnú Európu, došli až do Uhorska. Významnú úlohu v boji proti nim zohralo Moskovské kniežatstvo. Dmitrij Donský porazil Mongolov roku 1380 v bitke na "Kulikovom" poli. Knieža Ivan III. definitívne Mongolov porazil. Počas mongolskej (tatárskej) nadvlády museli Rusi platiť vysoké dane. Štát Mongolov sa nazýval Zlatá horda a na čele bol veľký chán.

Na území západných Slovanov sa vytvorili tri štáty: Česko, Poľsko a Uhorsko(kde žili okrem Slovanov i Maďari).


ČESKO

Západní Slovania, ktorí žili na sever od Podunajskej nížiny a Karpát vytvorili najskôr kniežatstvá, v 9. storočí sa tu rozprestierala Veľkomoravská ríša. Po jej zániku sa Česi, ktorí boli jej súčasťou odtrhli a vytvorili svoj vlastný štát. Tomuto štátu vládol rod Přemyslovcov. Panovníkovi Přemyslovi Otakarovi I. (12.-13.st.) daroval rímsky cisár Fridrich II. roku 1212 Zlatú bulu sicílsku, ktorá potvrdzovala dedičnosť Přemyslovcov na českom tróne. (Česko bolo súčasťou Svätej ríše rímskej a predtým tu boli boje o nástupníctvo na trón.) Najslávnejší český kráľ - Přemysl Otakar II. rozšíril územie Česka, chcel sa stať rímskym cisárom, viedol preto boje s Rudolfom Habsburským, v jednom z nich zomrel. Roku 1310 nastúpil na český trón rod Luxemburgovcov (Ján - Karol -Václav - Žigmund). Karol IV. sa nazýva aj otec vlasti. Bol vzdelaný, vybudoval silný centralizovaný štát. Založil v Prahe univerzitu, postaviť dal hrad Karlštejn, Karlov most. Na jeho dvore pôsobili známi stavitelia ako Petr Parléř a Matej z Arrasu. Podporoval i umenie. Po Žigmundovi Luxemburskom v Česku vládol Jiří z Podebrad, ďalej Jagellovci a od roku 1526 Habsburgovci.

POĽSKO

Na území západných Slovanov vznikol v stredoveku aj štát Poľsko. Za jeho zakladateľa sa považuje Mieško I. z rodu Piastovcov. Najvýznamnejší poľský kráľ bol Boleslav I., Ktorý až do roku 1018 spravoval časť Považia. Poľskí králi sídlili v Krakove na hrade Wavel. Po Boleslavovej smrti sa krajina rozpadla, zjednotil ju až v 14. storočí Kazimír Veľký. Tento panovník založil Krakovskú univerzitu a za jeho vlády sa stretli na hrade Višegrad uhorský kráľ Karol Róbert a Český kráľ Ján Luxemburský. Vznikla tak Višegrádska trojka. Ďalším známym poľským panovníkom bol i Ľudovít Veľký, ktorý vládol i Uhorsku, preto sa Poľsko a Uhorsko zjednotilo personálnou úniou. Neskôr sa Poľsko spojilo s jeho východným susedom, pobaltským štátom Litvou. Na severe Poľska žil "Rád nemeckých rytierov", ktorý zabraňoval prístupu k Baltskému moru a ohrozoval poľské územia. Roku 1410 v bitke pri Grund-walde Poliaci Nemcov porazili.


JUŽNÍ SLOVANIA

Osudy južných Slovanov boli dramatickejšie. V 7. storočí vzniklo Bulharsko splynutím Slovanov a turkotatárskych Bulharov. Najvýznamnejší stredoveký panovník Bulharska bol Simeon. V 11. storočí sa Bulharsko stalo súčasťou mocnejšieho suseda - Byzantskej ríše (Bazileos II. bulharobijec - byzantský cisár). V 13.-15. storočí sa osamostatnili, no nie nadlho, lebo odvtedy až do 19. storočia boli pod tvrdou nadvládou Turkov.

Chorváti boli v 9. storočí územím podliehajúcim správe Franskej ríše. Po jej zániku sa osamostatnili. Od 10. storočia toto územie patrilo Uhorsku a od konca 14. storočia Tureckej (Osmanskej) ríši. Srbi boli súčasťou Byzantskej ríše až do 13. storočia. Potom sa osamostatnili. Ich najvýznamnejším panovníkom bol Štefan Dušan. Roku 1389 sa odohrala bitka na Kosovom poli, ktorá pravdepodobne skončila nerozhodne, no Srbsko sa ďalej nedokázalo brániť útokom Osmanskej ríše a takisto sa až do 19. storočia stalo jej súčasťou.