Pochádzal zo starého uhorského šľachtického rodu. V lete roku 1703 sa postavil do čela protihabsburského povstania. Roľníkom sľuboval oslobodenie od poddanských povinností, šľachte nezávislosť od panovníka a všetkým náboženskú slobodu. Možno to Rákoci myslel naozaj úprimne, ale skutočnosť bola celkom iná. Svedčia o tom nasledujúce citácie z kníh, ktoré vznikli v posledných rokoch.

V. Dangl: Bitky a bojiská (1984), str. 153–166:
Na sneme, ktorý sa konal roku 1707 na poli pri mestečku Onód, vyhlásil Rákoci detronizáciu Habsburgovcov z uhorského trónu (čo na to hovoria žijúci potomkovia Habsburgovcov?). Na tom istom sneme Rákociho prívrženci zabili zástupcov Turčianskej stolice, lebo Turiec protestoval proti vysokým daniam, clám a monopolistickým nariadeniam.

J. Ch. Korec: Cirkev v dejinách Slovenska (1994), str. 701–704:
Z rekvirovanej medenej strechy na košickom dóme dal Rákoci raziť svoje mince. Roku 1704 vydal … nariadenie: „Neposlušných, bezočivých, zaťatých, všetku slobodu si nárokujúcich, ale zbrani sa vyhýbajúcich roľníkov treba trestať.“ V roku 1705 vydal zas úpravu: „Pri príležitosti terajšej revolúcie poddaní vystrčili rohy, nechcú platiť cenzus ani plniť služobnosti, preto ich treba donútiť vojenskou mocou.“

Slovenský biografický slovník, V. zväzok (1992), str. 28–29:
Sklamanie a prvky odporu voči povstaniu na Slovensku dokumentujú také udalosti ako vzbury baníkov (pri potlačení vzbury v Banskej Štiavnici bolo zastrelených 15 a zranených 30 baníkov)…

Toľko citáty. Ale aj ďalšie slovenské publikácie vrátane knihy D. Kováča a kol. Kronika Slovenska 1. z roku 1998, str. 291–97 hodnotia výsledky povstania viac záporne ako kladne. Veď po osemročných bojoch a krviprelievaní slovenské mestá a dediny ostali zruinované, vypálené a vyplienené. Z miliónového národa prežilo len 700 000 obyvateľov. Povstanie a pridružený mor si vyžiadali 300 000 životov slovenských ľudí! Na viacerých miestach vypukol hladomor. Biedne obyvateľstvo ostalo ešte biednejšie. Ani náboženské spory Rákoci neriešil k všeobecnej spokojnosti, ale vnášal do nich ešte väčší zmätok. Rákoci krátko pred koncom povstania ušiel pred spravodlivosťou za hranice Uhorska. Ale zločiny, ktoré sa v rámci tohto povstania na Slovensku udiali, chápu sa ako zločiny aj v dnešných časoch.

Mali by si to uvedomiť všetci falošní glorifikátori stavovských povstaní. Na základe uvedených skutočností pomník, ktorý nedávno Rákocimu odhalili v Košiciach, nie je prijateľný nikde na Slovensku. A to aj z ďalších dôvodov. Na reliéfnej mape Európy, na ktorej stojí rozkročený Rákoci, sú aj slovenské mestá (čo je prinajmenšom neúcta k Slovensku) napísané po maďarsky. Takisto formulácia sprievodného textu na podstavci pomníka je faktograficky chybná a v rozpore so slovenčinou.

Text je napísaný takto: DAR MAĎARSKEJ REPUBLIKY NA ÚCTU 330. VÝROČIA NARODENIA A 100. VÝROČIA ZNOVUPOCHOVANIA KNIEŽAŤA FRANTIŠKA II. RÁKÓCZIHO V KOŠICIACH 2006.

Nemenej problematické je i umelecké stvárnenie sochy, najmä po stránke anatomickej a tiež celkového vzhľadu, postoja znázorneného. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky by malo dať pomník čo najskôr demontovať a vrátiť ho darcovi na nevyhnutné úpravy a opravy. Potom nech ho postavia na Majtenskom poli, kde Rákociho kuruci v roku 1711 kapitulovali.