Kráľ prepožičiava svojim vazalom za verné služby pôdu- léno. Pôda sa prepožičiavala so všetkým, čo na nej bolo, teda i s tými, ktorí ju obrábali. Kráľovský vazali prepožičiavajú pôdu svojim podriadením –nižším vazalom. Vazali skladajú sľub vernosti. Kráľovskí a nižší vazali prepožičiavajú pôdu roľníkom , aby ju obrábali, a za to im odvádzali rôzne dávky a poplatky. Základom sociálnej organizácie stredovekej spoločnosti bola tzv. lénna sústava /lénny systém, vzťah/.
Spočiatku sa pôda /léno/ udeľovala dočasne, len na obdobie života lénnika, ktorému bola prepožičaná. Okrem toho, pôvodný vlastník mal právo kedykoľvek mu ju odňať. najskôr týmto spôsobom získavali pôdu členovia kráľovskej družiny, ktorým sa panovník odmeňoval za ich služby a udržoval si tak nad nimi svoju moc. Zároveň sa však zaviazal, že bude svojho lénnika ochraňovať, bude k nemu spravodlivý a v prípade potreby bude obhajovať jeho záujmy.
Čoskoro však tieto podmienky prestali lénnikom vyhovovať a chceli, aby pôdu dostávali do dedičnej držby, teda aby ju vlastnili aj ich potomkovia. Navyše sa ukázalo, že panovník už nedokáže uplatňovať zvrchovanú moc na celom území štátu, ale časť svojej moci musí preniesť aj na iné osoby.
Vzniká tak nová privilegovaná vrstva spoločnosti – šľachta. Táto dostávala pôdu do dedičnej držby. Tým pádom aj šľachta mohla dávať pôdu ako léno do držby iným osobám. V priebehu vývoja
sa tak postupne vytvorili zložité väzby vzájomných vzťahov nadriadenosti a podriadenosti.
