Spoločný rys
Stredovekého človeka sa snažíme vystihnúť v jeho hlavných funkciách /sociálne postavenie, remeslo../. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že jeden spoločný mali všetci ľudia stredoveku spoločný, a to, že nebolo skoro žiadneho človeka, ktorý by nebol veriaci. Viera ako taká poznačila myslenie a konanie stredovekého človeka vo všetkých oblastiach jeho života. Na základe viery bola vytvorená hierarchická spoločnosť troch vrstiev ľudí.
Podľa tzv. učenia o trojakom ľude bola spoločnosť rozdelená na duchovných, šľachtu a poddaných. Duchovní sa mali modliť za seba i za druhých, šľachta mala ochraňovať seba i ostatných a poddaní mali pracovať na seba i na iných. Okrem týchto základných skupín existovalo množstvo ďalších spoločenských vrstiev.
Stredoveká spoločnosť mala poľnohospodársky charakter. Rozhodujúce miesto v stredovekom poľnohospodárstve malo pestovanie obilia a chov dobytka. Na začiatku vrcholného stredoveku sa značne zlepšila technológia poľnohospodárskych prác a objavujú sa mnohé ďalšie zlepšenia, ktoré prispeli k skvalitneniu zloženia a kvality stravy vtedajších ľudí. Proces, ktorý začal v 12. storočí, nazývame agrárna revolúcia.
Šľachta- jej najvyššiu vrstvu, aristokraciu, tvorili spočiatku kráľovskí úradníci- dvorania a župani. Základom ich moci bola držba veľkých pozemkov- feudum. Neskôr sa nazývali grófi a baróni. Žili väčšinou v kamenných hradoch. Najnižšiu vrstvu šľachty tvorili kráľovskí služobníci- servienti. Boli podriadení priamo kráľovi, župan nemal nad nimi moc. Najnižšiu skupinu tvorili hradní jobagióni, ktorí boli slobodní.
V polovici 13. storočia vznikol po priznaní mestských privilégií slobodným kráľovským mestám tretí stav. Remeselníci a kupci tvorili patriciát. Popri plnoprávnych, slobodných mešťanoch žila v mestách aj mestská chudoba ( sluhovia, učni, žobráci ). Roľníci, poddaní podliehali zemepánovi na príslušnom panstve. Ľudia bez pôdy, pracujúci u zemepána, boli nevoľníkmi. Zemepán mohol s nimi voľne zaobchádzať a boli takmer bezprávni.
Duchovenstvo- tvorili arcibiskupi, biskupi, opáti, prepošti. Početnou skupinou boli mnísi. Časť z nich mala kńažské svätenie, zvyšok tvorili laickí bratia, ktorí vykonávali fyzické práce a pomocné služby pri kláštoroch.
