STREDOVEK
Názov práce nám jasne poukazuje na lokalizáciu Vizigótov v určitom časovom horizonte. Sme schopní zreteľne vymedziť pôsobenie tohto germánskeho etnika na území Španielska. Nakoľko je však minulosť ľudstva komplikovaná a zložitá a ak jej máme dať zmysel, určite nebude na škodu, keď sa najskôr zmienime o historickej epoche, v ktorej má Vizigótska ríša v Španielsku korene svojho vzniku. Reč je o stredoveku, historickej epoche ako každej inej a predsa „istým“ spôsobom niečim jedinečnej, výnimočnej a neopakovateľnej. Povedané inak, každá historická epocha je niečím charakteristická, určitými rysmi, ktoré vystihujú jej podstatu. „Lepšie si ju zapamätáme a pochopíme ak bude označená slovom vyjadrujúcim jej ducha“1. A tak je to aj s pojmom stredovek. V skutočnosti nikdy nebol, „je umelým výtvorom, mýtom, inými slovami, súborom predstáv a obrazov v ustavičnom pohybe, ktoré sa z generácie na generáciu šíria spoločnosťou“2. Nakoľko je stredovek „umelým“ výtvorom má aj svoje „umelo“ vytvorené medzníky, hranice, alebo lepšie povedané svoj začiatok a koniec. Stanovenie medzníkov nie je práve jednoduché a môže viesť aj k istým problémom. Zvyčajne sa prejavia pri stanovovaní medzníkov v národných dejinách, menej vo všeobecných, kde spravidla ide o konvenciu danú dohodou.
Pojem stredovek sa po prvý raz objavuje u talianskych humanistov v 15. storočí. „Označovali ním dobu medzi antikou a aktuálnymi novými časmi renesancie, ktorá antiku znovuobjavila. Stredovek bol pre nich obdobím barbarského úpadku“.3 Pretože germánske kmene – barbari ( hrubí, nevzdelaní, suroví), boli podľa humanistov hrobármi antickej civilizácie, ktorú oni tak obdivovali a usilovali sa ju napodobňovať. „Preto odmietali všetko čo sa viazalo k barbarským germánom a spájali s nimi len temno, zlo, rozklad a úpadok.“4
To bol pohľad na stredovek od ľudí 15. storočia. V tých myšlienkach, ktoré sa zachovali v rukopisoch je vyjadrený ich osobitý vzťah k tomuto obdobiu. Nedá nepodotknúť, že každý pohľad na určitú epochu je dobovo špecifický. To znamená toľko, že inak sa na stredovek pozerali ľudia v 15. storočí, inak naň hľadíme my a inak naňho budú nazerať ďalšie generácie.
Po tom, čo sme si v hrubých rysoch vyložili pojem stredovek, bude dobré ak si povieme niečo aj o dejinách Vizigótov, germánskeho etnika, ktorí sú ústrednou témou tejto práce a výrazne sa zapísali do dejín ľudstva a to najmä v období práve už vyššie spomenutého stredoveku.
GERMÁNI
Ešte skôr, ako náš pohľad uprieme na vizigótov, nedá mi, aby sme sa aspoň na chvíľku nepristavili pri samotných germánoch. Čo o nich vieme? „Podobne ako je tomu v histórii všetkých starých národov i pôvod germánov sa skrýva v „šerom dávnoveku“. Dolnou časovou hranicou nášho prehľadu je doba, kedy sa germánske dejiny pozvoľna vynorujú zo svojich temných počiatkov“.5 Bolo to v priebehu neskorej doby kamennej kedy sa gremáni konštituovali z nositeľov megalitických kultúr, kultúry nálevkovitých pohárov a kultúry so šnúrovou keramikou.
Samozrejme názov Germáni vzniká oveľa, oveľa neskôr. Vôbec po prvý raz ho použil „filozof a historik Poseidonos z Apameie v Sýrii, keď opisoval vpád Kimbrov a Teutonov do južnej Galie“.6
Neskorší autori, vrátane Caesara, ktorý nám život germánov opísal podrobnejšie vo svojom diele „Zápisky o vojne Galskej“, už pomenovanie germáni používajú bežne. Majú však veľký problém správne určiť či daný kmeň je germánsky, alebo dajaký iný. Najčastejšie si ich mýlili s Galmi. Ako prvý sa o Germánoch, ako zvláštnej etnickej skupine vôbec, zmieňuje antický zemepisec Strabón, ktorý ich označuje ako barbarskú skupinu v severnej Európe, podobnú Keltom, nie však s nimi zhodnú.
„Meno „Germáni“ zostalo teda predovšetkým súhrnným označením germánskych kmeňov ústami ich susedov a „Germánia“ geografickým pojmom pre územie, ktoré tieto kmene obývali“7. Historici sa skôr prikláňajú k téze, že Germáni sa na toto územie neprisťahovali, ale práve naopak, že sú obyvateľstvom pôvodným, ktoré sa vykrištalizovalo s už vyššie spomínaných kultúr v priebehu neskorej doby kamennej. Určite nemalou mierou k utváraniu názoru na autochtónny pôvod Grmánov prispel aj Tacitus, ktorý o nich hovorí : „O Germánoch samotných by som veril, že sú obyvateľstvom pôvodným, ktoré sa prisťahovaním a pobytom iných kmeňov najmenej pomiešalo“8.
Na autochtónny pôvod germánov poukazujú aj povesti, v ktorých nenájdeme zmienku o žiadnom príchode, alebo putovaní z iných oblastí.
V súvislosti s Tacitom treba ešte spomenúť, že vysvetľuje aj ako vznikol názov Germánia pre územie, ktoré Germáni obývali. Charakterizuje toto územie z pohľadu doby v ktorej žil a pôsobil. Vraví, že „názov Germánia je nový, daný nedávno, pretože si tí, ktorí prekročili Rýn a zahnali Galov, dnešní Tungrovia, vtedy vraveli Germáni. Toto meno patriace jednému kmeňu, nie celému národu, začalo pozvoľna prevládať, takže najskôr menom Germáni označovali všetkých porazených, myslím, že zo strachu a skoro si tak hovorili i oni sami“9.
ROZDELENIE GERMÁNOV
Germánske obyvateľstvo je delené na tri skupiny :
1.Severní Germáni – jedná sa o kmene usadené v Škandinávii
2.Východní Germáni – sú veľmi blízki Germánom severním, vydali sa so Škandinávie do oblastí východne od rieky Labe. Sem patria kmene ako napr. : Vandali, Góti (časom sa rozdelili na Ostrogótov a Vizigótov), Burgundovia, Ruigovia a pod.
3.Západní Germáni – Tieto germánske kmene sa nachádzali pri Rýne, Veseru, Severnom mori a pri Labe. Plinius Starší a Tacitus ich členia na tri skupiny, podľa spoločného pôvodu a náboženského kultu :
• Ingveonovia – nachádzali sa pri Severnom mori
• Istveónovia – nachádzali sa pri rieke Rýn
• Hermiónovia – nachádzali sa vo vnútrozemí
Podľa Plinia Staršieho tieto tri skupiny ( Ingveovia, Istveónovia, Hermiónovia) germánskych kmeňov „ pochádzajú z troch synov germánskeho praotca Manna, ktorý bol opäť synom zo zeme zrodeného boha Tuistona“10.
K západným germánom patrili napríklad kmene Longobardov, Kvádov, Markomanov, Frankov, Frísov, Sasov, Svévov a pod.
Rozdelenie Germánov na tri okruhy (severní, východní, západní) má pre nás a našu tému podstatný význam. Z vyššie uvedeného vyplýva, že kmeň Vizigótov patril k okruhu východných germánov, konkrétne ku kmeňu Gótov, z ktorého sa neskôr vyčlenil ako jeden z dvoch kmeňových zväzov.
Nakoľko dejiny Vizigótov sú veľmi úzko prepojené s dejinami Gótov, respektíve z nich vychádzajú, tak určite nebude na škodu, ak si aspoň v skratke opíšeme minulosť Gótov.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vizigóti v Španielsku
Dátum pridania: | 05.02.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Branino | ||
Jazyk: | Počet slov: | 8 334 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 23.6 |
Priemerná známka: | 2.99 | Rýchle čítanie: | 39m 20s |
Pomalé čítanie: | 59m 0s |
Zdroje: ARTETA, A.U. a kol.: Dějiny Španělska. Praha: LN, 1995, 911s., BELANOVÁ, M.: Dejepis na dlani. Bratislava: Príroda,2004, BUCHVALDEK, M. a kol.: Dějiny pravěké Evropy. Praha: SPN, 1985, 280s., CORTÁZAR, G.F. –VESGA, G.M.J.: Stručné dejiny Španielska. Bratislava: JUGA, 1999, 448s., ČORNEJ, P. kol.: Evropa kralu a cisářu. Praha : Ivo Železný, 2005, 410s., DANIŠ, M.: Východná Európa v premenách času. Bratislava: UK, 1994, 105s., DOSTÁLOVÁ, R.:Byzantská vzdělanost. Praha: Vyšehrad, 1990, 416s., GIBBON, E.: Úpadek a pád Římske říše. Praha: Levné knihy Kma, 2005, 384s., HEATHER, P.: Gótové. Praha: NLN, 2002, 408s., HRYCH, E.: Velká kniha vládcu starověku. Praha: Regia, 2002, 648s., JOHANSON, P.: Renesancia. Bratislava: Slovart, 2002, 385s., KAMENICKÝ, M. a kol.: Lexikón svetových dejín. Bratislava: SPN, 2001, 320s., LE GOFF, J.- SCHMITT, J.C.: Encyklopedie středověku. Praha: Vyšehrad, 2002, , MARCELLINUS,A.: Rímske dejiny. Bratislava: Svornosť, 1988, 680s., SCHLETTE, F.: Germáni. Praha: Orbis, 1977, 303s., TACITUS.: Z dějin císařského Říma. Praha: Svoboda,1976, 473s., TODD, M.: Germáni. Praha: Lidové noviny, 1999, 301s., ŽUKOV, J.M.: Dějiny světa 3. Praha: Státní nakladatelství politické literatury, 1960, VOJÁČEK, I. a kol.: Dejiny verejného práva v Európe. Bratislava: UKPF, 2004, 852s.