"Rím je najslávnejšie a najpamätnejšie mesto v Európe," napísal pred mnohými rokmi Ján Kollár. Dodajme, že je to zároveň jedno z najkrajších a najpôvabnejších miest na svete. Zdobia ho paláce a chrámy z minulých storočí a je ich v ňom viac ako inde-, moderné stavby sú s nimi v súlade. Vystupujú v ňom z hlbín trosky antických budov, ktoré sú rozľahlejšie než v Aténach, a vo svojich múzeách ukrýva umelecké poklady, akými sa nemôžu pochváliť Paríž, Londýn a New York. Veľkoleposťou námestí a parkov stalo sa vzorom iným mestám, triumfálnymi oblúkmi a stĺpmi takisto. Pritom je to mesto, ktorému vďačí najvyspelejšia časť ľudstva za základy svojej civilizácie a kultúry.

Hovorí sa, že sú tri Rímy nad sebou: moderný, renesančno-barokový a anticky. V skutočnosti existujú vedľa seba a tvoria harmonický celok.

Dejiny Ríma pútajú pozornosť už vyše dve tisícročia. Je to pochopiteľné, Rím bol po storočia vládcom takmer celého vtedy známeho sveta. Hranice jeho riše siahali od Perzského zálivu po Severné more, od Horného Nílu po Dunaj a Rýn, od predhorí Kaukazu po pohoria Atlasu.

Ako Rím vytvoril túto ríšu? Aké pamiatky architektúry, sochárstva a maliarstva, literatúry a poézie po sebe zanechal? Aké mal politické inštitúcie, aké spoločenské zriadenie, aké bolo jeho hospodárstvo, jeho právo?

Hľadanie odpovedí na tieto otázky nepochybne dostatočne zdôvodňuje neutíchajúci záujem o starý Rím.

A čo nás zaujíma najviac?

Výnimočný význam rímskeho dedičstva. Veď bez antického Ríma, bez jeho výtvorov a bez toho, čo prevzal od Grékov a rozšíril silou svojich zbraní, by nebolo modernej Európy. Ani toho, čo potom Európania vytvorili na iných svetadieloch.

Prejdime sa po Ríme trochu ináč ako bežní turisti: proti smeru dejín, od dnešného k včerajšiemu a tak ďalej až k najstaršiemu.

Začnime pri pomníku kráľa Viktora Emanuela, postaveného na oslavu zjednotenia Talianska. Pred ním je slávne Benátske námestie - Piazza Venezia. Námestie Republiky krášlia fontány - tunajšie najády sú však pomerne mladé. To Berniniho slávna Fontána štyroch riek pochádza z polovice 17. storočia. Najslávnejšiu z rímskych fontán di Trevi napája voda, čo zásobovala verejné kúpele, ktoré dal pred dvetisíc rokmi postaviť Augustov vojvodca Agrippa.

Starovekými akvaduktmi prúdilo do mesta viac vody, ako mohol Rím spotrebovať. Na vodovody si Rimania vôbec potrpeli. Nikdy nezaložili mesto, v ktorom by boli dodatočne zistili, že má nedostatok vody.