lnáč vodu privádzali akvaduktmi do niektorých miest až zo vzdialenosti desiatok kilometrov.

Pantheón - Chrám všetkých bohov - bol pôvodne súčasťou komplexu Agrippových kúpeľov. Je to jedna z najimpozantnejších pamiatok antického Ríma, národná pamiatka číslo jeden.

Námestie pred Pantheónom, takisto ako aj iné námestia, krášlia obelisky dovezené cisármi z Egypta. Najznámejší z týchto obeliskov stojí na chrbte štyroch bronzových slonov na námestí pred bazilikou svätého Petra. Uprostred Piazza del Popolo - Ľudového námestia - stojí najstarší rímsky obelísk. Pochádza z 13. storočia pred n. 1. egyptského Onu, čiže Héliopole, a do Ríma ho dal doviezť cisár Augustus.

Rím je samozrejme mesto chrámov. Stopäťdesiat rokov aj s prestávkami trvala
výstavba baziliky svätého Petra, najväčšieho chrámu kresťanov: Berniniho kolonáda, Madernovo priečelie, Michelangellova kopula...

Chrám Santa Maria Maggiore stojí na mieste, kde v občianskych vojnách Sulla porazil Mariove vojská a nastolil svoju diktatúru.

Slávne Španielske schodisko zo začiatku 18 storočia vedie k chrámu a kláštoru Trinitá dei Monti. Keby tam bolo o dvetisíc rokov prv, bolo by viedlo do prepychových záhrad rímskych boháčov na vrchu Píncium.

Lateránsky chrám, bazilika svätého Pavla.. Vráťme sa však do antického Ríma.

Napodiv najzachovanejšou stavbou je tu Cestiova pyramída, náhrobok bývalého rímskeho prétora v Egypte. Pochádza z roku 12 pred n. 1. Hoci táto stavba prevyšuje veže na opevnenej bráne svätého Pavla, v porovnaní so svojimi družkami v Egypte je iba minipyramídou.

Forum Romanum.. V staroveku politicky stred Ríma, dnes archeologický park. A nádherný.

Trosky sú tu len na pohľad neprehľadné. V skutočnosti vieme o každom stĺpe a každej podmurovke, čoho je pozostatkom. Ba vieme to aj obrazovo zrekonštruovať.

Vpravo od vstupu na toto Forum stoja múry a klenby najmladšej tunajšej verejnej stavby - baziliky cisára Maxentia. V roku 312 ho porazil Konštantín Veľký, ktorý neskôr preniesol cisárske sídlo z Ríma do Byzantie, čiže Konstantinopola, dnešného Istanbulu. Na malej vyvýšenine proti tejto bazilike svieti belosťou známy Titov oblúk. Postavili ho na oslavu dobytia Jeruzalema cisármi Vaspasianom a Titom v roku 70. Reliéf na vnútornej strane zobrazuje odvážanie koristi, medzi iným aj sedemramenného svietnika zo Šalamúnovho chrámu. Oblúk je z pentelského mramoru - ako athénsky Parthenón.

Tri vysoké mramorové stĺpy so zvyškom architrávu pochádzajú z chrámu Dioskúrov, synov najvyššieho boha Grékov a Rimanov; ti si tu po bitke, v ktgánov Ríma. Kúria si zachovala podobu z čias cisára Diokletiana, kedy bola obnovená. Za Kúriou sa rozkladajú trosky Aemiliánskej baziliky.