Bazilika bola pôvodne verejnou budovou a slúžila hlavne ako tržnica a miestnosť, kde sa konali súdy. Chrámom sa stala až za kresťanskej éry.

Všimnime si ešte jeden chrám na Svätej ceste. Je kresťanský, ale ako hlása veľký nápis na priečelí, pôvodne bol zasvätený cisárovi Antoninovi Piovi a jeho manželke Faustine.

Keď skončíme prechádzku po Fore, okolo pozostatkov chrámu Venuše a Romy, najväčšieho v starom Ríme, dostaneme sa ku Koloseu, ako sa pre kolosálne rozmery vraví amfiteátru Flaviovcov.

Pôvodne bolo obložené mramorom a ozdobené stovkami sôch, zmestilo sa doň
päťdesiattisíc divákov a každýodľa povesti pochovaný jeden zo zakladateľov Ríma Romulus. Podľa inej, rovnako hodnovernej povesti vzal ho však jeho otec, boh vojny Mars, zaživa do neba. Vraj na ohnivom voze.
Nápadne triezva a medzi honosnými budovami na Fore celkom jednoduchá stavba bola rímskou Kúriou. Tu sídlil Senát, jeden z najvyšších štátnych orgánov Ríma. Kúria si zachovala podobu z čias cisára Diokletiana, kedy bola obnovená. Za Kúriou sa rozkladajú trosky Aemiliánskej baziliky. Bazilika bola pôvodne verejnou budovou a slúžila hlavne ako tržnica a miestnosť, kde sa konali súdy. Chrámom sa stala až za kresťanskej éry.

Všimnime si ešte jeden chrám na Svätej ceste. Je kresťanský, ale ako hlása veľký nápis na priečelí, pôvodne bol zasvätený cisárovi Antoninovi Piovi a jeho manželke Faustine.

Keď skončíme prechádzku po Fore, okolo pozostatkov chrámu Venuše a Romy, najväčšieho v starom Ríme, dostaneme sa ku Koloseu, ako sa pre kolosálne rozmery vraví amfiteátru Flaviovcov.

Pôvodne bolo obložené mramorom a ozdobené stovkami sôch, zmestilo sa doň
päťdesiattisíc divákov a každý z nich mohol pohodlne sedieť. Ako stavebné dielo Koloseum obdivujeme, keď si však spomenieme, čo sa tu odohrávalo, padne na nás tieseň. Hlavným programom hier, tak ako v iných amfiteátroch, boli zápasy gladiátorov. Bojovali jednak medzi sebou a jednak proti dravým zvieratám. Občas, na spestrenie, predhodili levom vypusteným z podzemných kóji kresťanov. A rímsky ľud sa bavil.. Vyše pol tisícročia.

Dlho by sme museli chodiť po Ríme, ak by sme chceli navštíviť čo len najvýznamnejšie pozostatky stavieb z čias cisárstva. Ešte dlhšie by sme museli rozprávať, keby sme chceli povedať len to najhlavnejšie o tom. ako súvisia tieto pozostatky s rímskymi dejinami a naopak. Zájdime však duchu aspoň
na Palatin, niekdajšie sídlo rimkych cisárov. Stál tu palác vedľa paláca (mimochodom, slovo palác pochádza od názvu Palatina), pričom najskromnejší bol Augustov.