V mnohých palácoch sa zachovala aj výzdoba interiérov, napríklad štuky a mozaiky. V Rímskom národnom múzeu môžeme dodnes obdivovať nástenné maľby z domu Augustovej manželky Lívie.

Pod Palatinom sa zachovali pozostatky, Veľkého cirkusu, ktorý podľa tradície založil Romulus. Jeho kapacita po zväčšení Caesarom dosiahla stotisíc miest a po ďalšom zväčšení za Traiana dokonca stosedemdesiatpäťtisíc. Toľko divákov sa nezmesti ani na jeden štadión v Európe.

Opodiaľ sú zrúcaniny Caracallových kúpeľov, ktorých trosky vynikajú mohutnosťou. V cisárskom Ríme bolo veľkých verejných kúpeľov dovedna dvanásť, menšie ťažko porátať. Možno rovnako veľké ako Caracallove boli aj kúpele pri dnešnom námestí Republiky, v ktorých je Rímske národné múzeum, bazilika Santa Maria de Angeli a múzeum voskových figúr slávnych štátnikov a zločincov. Rimania boli milovníci kúpeľov a stavali ich všade, kde sa usadili. Skôr sa vraj nájde v Taliansku dedina bez kostola ako v Rímskej ríši mesto bez verejných kúpeľov. Označujeme ich radšej podľa latinčiny či gréčtiny slovom thermy. lebo boli celkom iné, ako si predstavujeme kúpele my. Okrem bazénov, a kúpelni boli spoločenské miestnosti, čitárne prednáškové sály, telocvične. ihriska. dvory s kolonádami, odpočivárne. Boli vybudované tak, že v potrubí pod nimi prúdil tep1ý vzduch. Tí, čo mali času nadostač (vstupné bolo zanedbateľné), trávili v nich celé dni. V tom, čomu Taliani hovoria dolce
far niente - v sladkom ničnerobení.

Cisársky Rím však robili cisárskym Rímom jeho cisárske námestia. Dnes ich pretína a sčasti prekrýva rušná Via dei Fori Imperiali, ktorá narušila ich previazanosť.

Najstaršie z týchto for bolo Juliovo, založené Caesarom po víťazstve v občianskych vojnách, ktoré dlhých sto rokov sužovali Rím. Na protiľahlej strane bolo Forum Traianovo s bazilikou, gréckou a latinskou knižnicou a obchodnými budovami, ďalej smerom ku Koloseu Forum Augustovo, Nervovo a Vespasianovo, nazývané aj Forum Pacis - Námestie Mieru. Všetky tieto námestia sú urbanistickými a architektonickými veľdielami. Dnes z nich zostali len nepatrné zvyšky, a to ešte hlboko pod úrovňou pulzujúceho života, lebo mesto rastie stáročiami do výšky. Sochy budovateľov týchto námestí sú novoveké kópie starovekých originálov: Caesar, Nerva, Traianus, Augustus.

"...prevzal som mesto z tehál a zanechal z mramoru," vyhlásil o sebe cisár Augustus v životopise na bronzových doskách pripevnených na jeho mauzóleu.

Nie je to celkom pravda, hoci za svojej dlhej, takmer štyridsaťročnej vlády dal postavit veľa verejných budov.