No neskorší cisári skrášlili Rím ešte viac ako on.

Rím teda nebol postavený za jeden deň, ako hovorí príslovie, ani počas jednej vlády. Podobne to bolo s Rímskou ríšou. Augustus ju prevzal obrovskú a ďalej ju rozšíril, ale najväčšiu rozlohu dosiahla až o sto rokov neskôr- za cisára Traiana. "To najlepšie, čo sa môže z archeologického hľadiska mestu prihodiť, je výbuch vhodnej, po ruke ležiacej sopky, čo ho znenazdajky zavalí lávou a zasype popolom,. A tak ho konzervuje," povedal sir Leonard slávny kopáč z Mezopotámie.

"Dobytie mesta nepriateľom už nepokladám za také výhodné, lebo pri tom sa mnoho vecí odvlečie."

Ako vieme, 24. augusta 79 Vezuv ožil. Bol to najväčší zaznamenaný výbuch tejto sopky. V lavíne žeravej 1ávy, v daždi sopečných kameňov a v smrtiacich mračnách sírových výparov zahynulo prekvitajúce mesto Pompeje. V s ním aj ďalšie dve - Herkulaneum a Stabiae.

Vykopávky v Pompejach sa začali roku 1708, vedecký výskum až roku 1860. Boli odkryté námestia, celé bloky domov, široké i úzke ulice, kasárne gladiátorov a rozličné iné stavby, vrátane chrámov a - krčiem. Nálezy z nich poskytli jedinečný obraz o každodennom živote Rimanov tých čias - doslova ilustrácie ku knihám historikov. Priniesli nám aj jedinečné doklady o úrovni rímskeho sochárstva a maliarstva. Desať sál Národného múzea v Neapoli zapĺňajú pompejské maľby. Odborníci rozlišujú medzi nimi dokonca štyri štýly. Poväčšine ide o repliky gréckych maliarov, o ktorých ináč vierme len z písomných správ. Pritom nezabúdajme, že tu nejde o nijaký vrchol rímskeho maliarstva a sochárstva, lebo Pompeje boli len provinčným mestom.

Z mnohých oblastí rímskeho umenia cisárskych čias nemožno predviesť obrazové ukážky. Ide o diela z prchavých slov a rytmu, o ktorých jeden z ich tvorcov povedal, že sú nad kameň a kov trvanlivejšie: básne Vergiliove, Ovidiove, Horatiove a iných poetov. Tieto diela mali nesmierny vplyv na celú neskoršiu európsku kultúru.

V tom však nie je jediná zásluha cisárskeho Ríma. Najcennejšie je to, že sa zaslúžil o rozšírenie vymožeností gréckej kultúry, ktoré prevzal. Pravda, rozniesol ju na kopijach svojich vojakov, čo nie je práve najžiadúcejší spôsob šírenia kultúry, ale Francúzi, Španieli aj iné národy dnes neľutujú, že sa tak stalo. A my pripojíme: škoda, že naša krajina bola až za tým, čo sa volalo limes Romanus -Rímska hranica.