Po páde Rímskej ríše sa na 3. storočia ujali vlády v Hispánií Vizigóti. V roku 711 napadli krajinu Maurovia zo severu Afriky a v roku 756 tam založili nezávislý emirát (neskôr kalifát) Cordóba. Európske panstvo Arabov, ktorých na Pyrenejskom polostrove nazývali aj Mauri, prekvitalo viac ako dve storočia. Na začiatku 11. stor. kalifát vojensky a politicky zoslabol, čo umožnilo kresťanským kráľovstvám Astúrii, Leónu, Kastílii, Aragónsku a Navarre získať mocenskú prevahu a postupne rozšíriť svoje územia. V polovici 11. stor. boj medzi kresťanmi nadobudol charakter náboženskej vojny, ktorá sa v ničom nelíšila od neskorších križiackych ťažení na východ. Po vojnách sa územie ovládané Maurmi výrazne zmenšilo.

V 12. stor. sa kráľovstvá Kastílie a Aragónska stali vedúcimi krajinami v reconquiste. Jej cieľom bolo úplné vyhnanie Maurov z Pyrenejského polostrova. Prvý krok k zjednoteniu Španielska urobil Ferdinand II. Aragónsky, ktorý sa roku 1469 oženil s Izabelou Kastílskou. Spojením dvoch kráľovstiev sa moc Španielska posilnila. Izabela a Ferdinand II. boli zbožní katolíci a za ich vlády pôsobila inkvizícia, cirkevná inštitúcia, ktorá prenasledovala ľudí podozrivých z kacírstva. V roku 1492, 14 rokov po nastolení španielskej inkvizície získali Aragónsko a Kastília späť maurskú Granadu. Dobytím Granady sa reconquista skončila, no aj po zániku emirátu malo Španielsko s maurskými obyvateľmi veľké problémy, ktoré trvali viac ako jedno storočie.
Pôvodne dohodnutá sloboda vierovyznania pre moslimov bola v roku 1502 zrušená a všetci islamskí obyvatelia Španielska museli prijať kresťanstvo, alebo sa vysťahovať. Veľa Maurov emigrovalo do severnej Afriky. Mnohí však prestúpili na kresťanskú vieru. Pod pomenovaním Moriskovia tvorili v južných oblastiach Španielska hospodársky významnú národnostnú menšinu. Bol vydaný príkaz, aby sa zriekli svojej odlišnosti, ten však narazil na odpor, ktorý vyvrcholil dva roky trvajúcim povstaním Moriskov. Po porážke povstania v roku 1570 boli Moriskovia násilne presídľovaní. Takmer 800-tisíc Moriskov opustilo Španielsko. Ich odchod spôsobil veľký úpadok španielskeho poľnohospodárstva a remesiel.

V roku 1492 Izabela s Ferdinandom II. podporili aj výpravu Krištofa Kolumba, ktorý sa snažil objaviť západnú námornú cestu do Indie a Číny, ale namiesto toho doplával do Ameriky. Touto plavbou sa začala éra španielskych dobyvačných výprav, ktoré spôsobili pád Aztékov, Mayov a Inkov.