Podľa historických a archeologických dokladov Kelti obsadili Slovensko na prelome 4. a 3. tisícročia pred Kristom. Základom ich veľkého hospodárskeho rozmachu bola skutočnosť, že na vysokej úrovni zvládli výrobu železa a predmetov z neho. Dôkazom sú nielen železné zbrane, ale takisto kosy, sekery a lopaty. Raritou je železný vrták do dreva. Kelti takto dali základ rozvoju remesiel. S ich príchodom sa na území Slovenska začal používať hrnčiarsky kruh.

Priamo z Bratislavy sú vďaka archeologickým výskumom známe aj biateky, prvé mince razené na slovenskom území. Zároveň sú dokladom použitia písma. Významné miesto v keltskom dedičstve patrí šperkom. Zo zlata, striebra, ale aj bronzu a železa vyrábali bohato zdobené ozdoby. Kelti ovládali väčšinu územia Európy a dejiny ich radia ako tretí najslávnejší národ, hneď po Grékoch a Rimanoch. Bojovali i s Germánmi, ktorí ich vojensky porazili. Centrálne hradiská- oppidá, ktoré stavali, možno považovať za zárodky neskorších miest. Ich zvyšky sa našli v Bratislave, Plaveckom Podhradí, Nitrianskom Hrádku, na Havránku a inde. Havránok sa rozprestiera iba 20 km od Ružomberka medzi obcami Vlašky a Bobrovník, priamo nad hrádzou vodnej nádrže Liptovská Mara. Je tu zrekonštruované keltské obydlie, ktoré návštevníkov prenesie do doby laténskej v 2. storočí pred Kristom, do čias nazývanej „púchovská“. Podľa veľmi vzácnych pamiatok, ktoré našiel Emil Hoenich na Púchovskej skale pri Púchove.

Na Havránku sa našli tie isté pamiatky a vedci určili, že pochádzajú z rúk Keltov- Kotínov, ktorých sídla sa dlho hľadali. Archeologická lokalita sa nachádza na vŕšku Úložisko. Našlo sa tu sídlisko z mladšej doby železnej (300-100 pred Kristom). V súčasnosti prebieha rekonštrukcia častí keltskej osady Kotínov s obetišťom z 1. storočia pred Kristom. Kňazi tu zapaľovali obrovské vatry. V ich žiare na počesť svojich bohov pálili rôzne predmety. Našli sa zvyšky spaľovaných obiet (obilie, šperky). Telá mŕtvych, ktorých počas krvavých obetí zavraždili, hádzali do studne. V nej sa našli kosti siedmich ľudí. Táto svätyňa slúžila širokému okoliu. A tiež dlho stála, ale potom ju niekto zničil. V 11.-15. storočí tu stál slovanský drevený hrádok opevnený palisádami. Stavby obydlia, obetiská, pec a rôzne predmety boli čiastočne zrekonštruované a tvoria archeologické múzeum v prírode. Ďalej sa tu nachádzajú rekonštrukcie keltských stavieb, rekonštruovaná laténska hradba a brána, stredoveká obranná priekopa, most, dláždené nádvorie a suterén drevenej obytnej veže. Tato oblasť bola roku 1967 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.