Uzavretie bukurešťského mieru v auguste 1913 znamenalo jednak ukončenie vojny na Balkáne, jednak zmenu zahraničnej orientácie balkanských štátov. Rusko sa snažilo v priebehu stretnutí dvoch spojencov, Bulharska a Srbska, o neutralitu, čo samo o sebe považovalo porazené Bulharsko za zradu. Faktická podpora, ktorou Petrohrad poskytol Belehradu, však nielen prijala Bulharsko ku zblíženiu s Tureckom, Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom, ale zvýšila aj sebavedomie srbskej vlády voči Viedni. Belehrad nepodnikol žiadne ozmeňujúce kroky proti srbským nacialistom v Bosne, naopak srbská tajná služba stupňovala ich podporu. Reálne napomáhanie terorizmu tak významne posunulo Európu smerom k vojne.

Obrovské francúzske investície do ruskej ekonomiky pôsobili veľmi priaznivo na hospodársky život euroázijskej veľmoci. Samodržný systém sa premenoval vo štátny kapitalizmus, štát vlastnil všetky nerastné bohatstvá, väčšinu dopravných kapacit a časť priemyslu, podnikal v poľnohospodárstve. Fakticky ovládal banky a celý finančný systém, pomocou štátnych zázrakov, pôžičok, zvyšok priemyslu a väčšinu obchodu. Tesne pred začiatkom vojny začali konečne investície prinášať hmatatelné výsledky a ruská priemyslová výroba znamenala dynamický rast. Rýchly rast výroby, zvlášť v odboroch vojnového priemyslustaval do reálnejšieho svetla maximálne predstavy ruských vojenských plánovačou o reorganizáciu a modernizáciu armády. Nesmierny ľudský potenciál zvyšoval i svoju vojenskú kvalitu a v niekoľkých ďalších rokoch mal šancu priblížiť sa európskym štandardom po stránke vyzbrojenia a techniky. Síliaca vojenská moc Ruska však opäť umožňovala Petrohradu účinnejšie presadzovať jeho politické ciele a zaujať opäť miesto medzi veľmocami, ktoré bolo stratené prehratou vojnou s Japonskom a následným revolučným chaosom.

Naproti tomu začalo strácať dych Nemecko, ktoré investovalo hlavne do domácej ekonomiky, čím sa postupne začínala prejavovať určitá kríza z nadvýroby, z časti priemyslových odborov. Rýchly rozvoj priemyslu v predošlých rokoch najviac odčerpal neúmerné množstvo pracovných síl z poľnohospodárstva a Nemecko prestalo byť sebestačným vo výrobe potravín. Nemci naviac ťažko niesli podradné postavenie v koloniálnej politike veľmocí a žiadali nové delenie sveta. Vďaka silnému hospodárstvu dokázali v prvom desaťročí 20.storočia vytvoriť nielen zlaté rezervy, ale výrazne posilniť aj sociálnu sieť.