Nástup Hitlera k moci

Nástup nacistov k moci je historickým fenoménom, ktorý bol preskúmaný nespočetne veľa krát. Je odrazom krehkosti demokracie svojej doby, fanatizmu a ľudskej agresívnej povahy. Najsm-
utnejším dôsledkom však bolo, že nacisti sa svojou brutálnosťou neobmedzili len na Nemecko,
ale že sa im podarilo rozpútať najkrvavejší konflikt v dejinách ľudstva. Ich mohutný nástup
začal byť nebezpečne viditeľný v roku 1930, keď v parlamentných voľbách získali 107 poslan-
eckých miest. Formovanie myšlienok národného socializmu sa nezačalo Hitlerovým príchodom
na scénu, či vznikom jeho antisemitizmu po príchode do Viedne. Ideológia ako taká, bola
výsledkom filozofií, ktoré sa dostali na povrch koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Hitler
ako sfanatizovaná osoba sa stal iba katalyzátorom týchto myšlienok a nasadil im tú najradi-
kálnejšiu formu. Bol spoločensky len veľmi ťažko adaptovateľný, neprístupný a utiahnutý
sám do seba. Nevidel dôvod existencie pri tom usporiadaní spoločnosti, ktoré prevládalo na
začiatku storočia. Prvým zdrojom jeho názorov sa stala DAP, strana založená v roku 1904,
ktorá otvorene hlásala antisemitizmus, myšlienku podľudí a nadľudí, potrebu rozšírenia živ-
otného priestoru pre nemecký národ a prejavovala sa tvrdou kritikou marxistických a sociál-
no demokratických hnutí. Iskierku nádeje pre „lepší život“ mu vykresal začiatok I. svetovej
vojny. Stal sa skvelým vojakom, zástancom vojenskej agresie, poslušnosti a oddanosti vlasti. Medzi spolubojovníkmi nemohol nájsť veľa takých ako on, pretože čím viac sa vojna časovo
predlžovala, čím väčšie bolo utrpenie, tým väčšmi sa prehlbovala nespokojnosť v radoch voj-
akov, ale aj vo vnútri štátu. Nasledovala porážka Nemecka, pre mladého Adolfa rana od chrb-
ta. Opäť sa objavuje neschopnosť adaptácie do spoločnosti a márne hľadanie východísk z duc-
hovnej a názorovej krízy. Dospel ale k politickému uvedomeniu. Začal rozpoznávať vlastné
vlohy pre rečnícky prejav, v rámci ktorého je schopný hovoriť od srdca a v plnom rozsahu to
, čo pociťuje. Sám seba považoval za umelca a tým ospravedlňoval všetky osobné neúspechy. Nechal sa zviesť ideou sociálneho Darvinizmu, podľa ktorej všetky formy života neustále me-
dzi sebou zápasia o svoju existenciu a len tie najprispôsobivejšie prežijú. Pre svoje myšl-
ienky našiel uspokojivých partnerov v členoch ministraničky NSDP, do ktorej vstúpil pod čí-
slom 55.