Svojím rečníckym talentom a zapáleným fanatizmom, pomaly ale iste rozširoval člen-
stvo a aj pôsobnosť strany, ktorú neskôr premenoval na NSDAP. Pokiaľ v roku 1920 bol počet
členov strany 1100, roku 1922 to už bolo 6000 a v roku 1923 až 55000. V dvadsiatych rokoch
existoval názor, že Nemecko len o vlások uniklo revolúcii. A práve to bola úrodná pôda z
ktorej mohla vyrásť masová podpora pre nacistov. Hitler sa stal samozvaným vodcom s diktát-
orskými právomocami. Za jediné správne štátne usporiadanie považoval tzv. Führer prinzip. Zahraničnú politiku zas povyšoval nad vnútornú, pričom trpel fatálnym nezáujmom o ekonomic-
ké, či sociálne otázky. Sformoval všeobecné povojnové rozhorčenie na politický program, kt-
orý prakticky nikdy nezmenil a vyžadoval striktné dodržiavanie tejto línie. „Nová vlna (na-
cionalizmu a rasizmu) postavila pocit proti intelektu, kult iracionality proti osvietenskej
viere v logiku a akciu proti rozumu.“ Ale to, čo robilo Hitlera nebezpečným nebol ani tak
obsah jeho myšlienkových pochodov (jemu podobných „bubeníkov“ bolo v Nemecku viac než dosť)
, ale spojenie chladnokrvnej kalkulácie s fanatizmom. Ľudstvo rozdelil do troch kategórií:
1, tvorcovia kultúry (Nemci) 2, nositelia kultúry (sem zaraďoval napríklad Japoncov) 3,
ničitelia kultúry (Židia). Podľa neho všetky ohromné ríše v histórii (napr. Rímska) zanikli
v dôsledku premiešania rás a následného znečistenia krvi. Obdobie od roku 1919 do roku 1933
(v tomto roku sa dostal k moci) sám nazýval Kamfzeit, čiže obdobím boja. Boja so všetkým,
čo označoval za škodlivé elementy rasovej hodnoty, za ktoré považoval 1, internacionalizm-
us 2, rovnostárstvo a demokraciu 3, pacifizmus. Je snáď pochopiteľné, že za všetkými tromi
nebezpečenstvami videl židov a ich celosvetové spiknutie proti národom celej planéty. Obvi-
ňoval ich z odnárodňovania, parazitovania na iných národoch (nakoľko nemali vlastný štát)
a z bastartizácie. Vplyv na formovanie samotnej strany mali hlavne ľudia ako Moeller van
der Bruck, Feder, bratia Strasserovci, alebo Darré (pôvodom z Argentíny). Ale na samotného
Hitlera mal vplyv hlavne Dietrich Eckhart, starý pán, zanietený národný socialista. Mal po-
merne dobré kontakty na rôznych úrovniach, bol sčítaný, krutý rasista a antisemita. Jeho
prednosťou bola skvelá rétorika (dokonca aj keď bol opitý dokázal veľmi dobre vystupovať).
Hitlerovi robil korekciu v jeho prejavoch a článkoch a bol to práve Eckhart, kto ukázal bu-
dúcemu vodcovi krásy Obersalzbergu. Zomrel však oveľa skôr než sa NSDAP zmocnila vedenia
krajiny.