Primárny nepriateľom v dvadsiatych rokoch bola výmarská republika, ktorú nacisti
vinili prakticky zo všetkého. Ich vystupovanie bolo silne protištátne, čo ale museli trochu
obmedziť po prijatí zákona na ochranu republiky. Tento protištátny postoj vyvrcholil neúsp-
ešným pokusom o štátny prevrat roku 1923, na čo doplatilo niekoľko členov NSDAP životom. Nasledoval súdny proces počas ktorého Hitler sám zo seba (za výdatnej pomoci sudcu) urobil
národného hrdinu. Ani v najmenšom neoľutoval svoj čin, naopak cítil sa byť hrdý na to, že
sa pokúsil o akúsi formu národného oslobodenia. Vlastizradu z ktorej bol obvinený, nepopie-
ral, naopak hlásil sa ku nej, i keď on sám ju za vlastizradu nepovažoval. „Sám seba nepova-
žujem za zradcu, ale za Nemca, ktorý chcel to najlepšie pre celý národ.“ Po revolučnom neú-
spechu si uvedomil, že musí začať bojovať tými zbraňami, ktoré sú k dispozícii v rámci zák-
ona, čiže parlamentarizmom (revolúcia z hora). Po prepustení z väznice (kde si odsedel dev-
äť mesiacov namiesto päť rokov) po krátkej odmlke sa pustil do budovania strany na nových
princípoch. Stranícku mašinériu spustil na úradníckom princípe, pričom vyžadoval zriadenie
pobočiek strany aj v tých najmenších obciach s apeláciou na regionálne problémy. Na úradní-
cku činnosť strany dohliadali Schwartz, Bouhler a Hess. V roku 1927, sa nacisti zhodli na
tom, že je potrebné apelovať na hlavne na strednú vrstvu. Práve preto sa začali vytvárať
záujmové spolky národných socialistov ak napr. NS spolok pre učiteľov, lekárov, právnikov
atď. na prilákanie práve stredných vrstiev. Ovocie tejto práce sa dostavovalo pomaly, ale
bol tu hmatateľný pokrok. Prichádzali noví členovia, ale stále to bolo len v menších mestá-
ch a na dedinách, pričom veľkomestá ostávali stále imúnne voči nacizmu. Straníkov rozdelil
Hitler na veriacu väčšinu a na menšinu, ktorá reprezentuje myšlienku a bojuje za ňu. Rádoví
nacisti s obľubou tvrdili, že ich program sa dá vyjadriť dvomi slovami: Adolf Hitler. Poli-
tiku považoval nie za vec princípu, ale účelu. Zápas o moc nechcel viesť intelektuálnym
spôsobom, ale fanatizmom, ktorý stál na diktátorskom princípe. Keď mu raz jeden ašpirant na
vedúceho miestnej organizácie napísal žiadosť o vymenovanie do tejto funkcie, Hitler mu od-
písal, že jeho menovanie neprichádza do úvahy. Ak chce byť v čele tejto pobočky, má sa jej
jednoducho ujať. V roku 1929 nastal mierny obrat k lepšiemu v oblasti verejnej informovano-
sti. Medzinárodná konferencia expertov navrhla tzv.