Jednoducho apelovali na národnú jednotu, pričom nerobili žiadne rozdiel medzi príslušníkmi
národa a každého považovali za Nemca. Podarilo sa im taktiež zohľadniť emócie, ktoré v spo-
ločnosti rezonovali a zosúladiť ich do dvoch bodov: 1, odmietnutie všetkého čo sa stalo po
vojne 2, bezpodmienečný sľub obnovenia Nemeckej sily a jednoty. Neboli tradičnou revolučno-
u stranou, napriek tomu, že SA sa vždy snažili preferovať revolúciu. Ale taktiež neboli ani
klasickou stranou parlamentarizmu, iba využívali jeho trhlín na dosiahnutie moci. Pričom
ani jednu zložku (či formu) politického boja nikdy nepreferovali. Teda každý si mohol vybr-
ať: kúsok revolúcie, ale aj trochu parlamentarizmu. Dôležitým faktorom v tridsiatych rokoch
tiež bolo, že veľká časť verejnosti sa na nacistov nepozerala ako na nebezpečenstvo, ale
ako na prameňom sily budúceho pokroku. Dokonca armáda videla v NSDAP možné východisko z
bludného Versaillského kruhu. Hammerstein, šéf armádneho velenia, po štvor hodinovom rozho-
vore z Hitlerom vyhlásil že: Reichswehr chce vlastne to isté, ale pomalšie. To čo nasledov-
alo po roku 1930, ale hlavne po roku 1933, sa do dejín ľudstva zapísalo krvavými písmenami.
V dôsledku tejto zhubnej ideológie a vo vojne ktorú rozpútala, zahynulo približne 40 milió-
nov ľudí. Tak sa spolu s komunizmom zaradila medzi najohavnejšie výmysly ľudského fanatizmu. Najsmutnejšie na obidvoch prípadoch je, že ani jeden z neskorších diktátorov (Hitler, Le-
nin, Stalin), nemuseli skrývať snahu o dosiahnutie diktatúry, založenej na dogmatizme. ! Tento referát má čisto odborný charakter, !
! v žiadnom prípade nie je propagáciou ani !
! obhajobou nacizmu. !

by: [ d e e o ] [email protected].