referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alojza
Sobota, 23. októbra 2021
Trójska vojna
Dátum pridania: 14.11.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: zzzzzz
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 178
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 3.2
Priemerná známka: 3.01 Rýchle čítanie: 5m 20s
Pomalé čítanie: 8m 0s
 
Trójskej kráľovnej Hekabe sa sníval sen, že sa jej narodilo dieťatko. Keď ho chcela zobrať do náručia, premenilo sa na horiacu fakľu a plamene zachvátili celé mesto. Tento sen kráľovnej veštec vyložil takto: „ Kráľovnej sa narodí syn a prinesie skazu celému mestu.“

Onedlho sa narodil kráľovnej syn, ktorého museli odviesť do hôr. Opustený syn však dlho neplakal, pretože ho našla medvedica. Rástol s medvieďatami ako s bratmi a sestrami. Jedného dňa pastier hľadal zatúlanú ovcu a práve tam, kde kráľov syn vyrastal. Pastier ho zobral so sebou a naučil ho ľudskú reč. Dal mu meno Paris.

Chlapec vyrástol a pásol ovce. Raz sa pred ním objavili tri krásne bohyne – Héra, Aténa a Afrodita. Bohyne vyzvali Parida, aby určil, ktorá je najkrajšia a tej má dať zlaté jablko. Každá mu za jablko sľubovala dary. Héra mu vládu nad celou Áziou, Aténa mu sľúbila, že bude najslávnejším vojvodcom všetkých čias a vyhrá každú vojnu. Afrodita mu sľúbila najkrajšiu ženu na svete. Paris váhal, ale rozhodol sa dať zlaté jablko Afrodite. Ostatné bohyne sa nahnevali.

Paris za zúčastnil na pretekoch v Tróji a zvíťazil aj nad svojim bratom Hektorom. Keď ho odviedli ku kráľovi Priamovi, ten spoznal v ňom svojho syna a prijal ho, nestarajúc sa o veštcov. Potom sa stretol s matkou a súrodencami.

Afrodita na Parida nezabudla a povedala mu, že najkrajšou ženou je Helena, žena spartského kráľa Menelaa. Paris sa chystal na cestu do Menelaovho hráľovstva. S pomocou bohyne Aftodity postavil loď a vydal sa za krásnou Helenou. Spartský kráľ prijal hosťa z Tróje a pohostil ho. Netušil však, že Paris prišiel preto, aby mu uniesol manželku. Paris uniesol krásnu Helenu na loď, ktorú Afrodita viedla k Trójskym brehom.

Keď sa kráľ Menelaos dozvedel o Paridovom zločine, vyrazil do Mykén, kde vládol jeho brat kráľ Agamemnón. Kráľ zvolal všetkých gréckych hrdinov, aby sa pripravili na vojnu proti Tróji. Všetci sa chystali, len Odyseus, kráľ Itaky sa nechcel rozlúčiť s manželkou a synčekom, no nakoniec sa vojny aj tak musel zúčastniť. Do vojny sa vybral aj Achilles, najsmelší hrdina celej výpravy, ktorý bol nezraniteľný, lebo jeho matka bohyňa Thetis ho ponorila do rieky Styx, čím sa stal nezraniteľný, okrem päty, za ktorú ho držala. V Aulide sa zišlo vyše tisíc gréckych lodí. Ich veliteľom bol kráľ Agamemnón. No lode nemohli vyplávať, lebo ich zdržovala bohyňa lovu Artemis, ktorej zabil obľúbenú laň. Preto musel kráľ Agamemnón obetovať svoju dcéru Ifigéniu. No bohyňa sa nad ňou zľutovala a vietor ju odniesol do Tauridy, kde sa stala kňažkou bohyne Artemis.

Gréci vyplávali z prístavu k Tróji. Trójsky bojovníci sa vyhrnuli z mesta a na ich čele stál najstarší syn kráľa Priama Hektor. Prvý z lode vyskočil Achilles a pustil sa do boja s takou silou, že Trójania utiekli za hradby mesta. Gréci bojovali pod hradbami Tróje deväť rokov, no hradby odolávali. Na desiaty rok medzi Achillom a Agamemnónom vypukol prudký spor o vojnovú korisť a Achilles sa musel vzdať časti koristi. Preto prestal bojovať a požiadal svoju matku, aby sa prihovorila u Dia a Gréci začali prehrávať. Trójania napadli tábor Grékov a začali podpaľovať ich stany a lode. V najväčšom nebezpečenstve Achillov priateľ Patrokles vbehol do stanu Achilla a požičal si jeho zbroj a poradil mu nech sa iba ukáže Trójanom. Keď Trójania zbadali Patrokla v Achillovej zbroji, mysleli si, že sa zmieril s Agamemnónom , zľakli sa a začali ustupovať. Patrokles zvedený úspechom neposlúchol Achillove rady a dal sa strhnúť úspechom. Bol zranený a keď ho Hektor zbadal, prebojoval sa k nemu, aby ho zabil a ukoristil Achillovu zbroj. Keď sa Achilles dozvedel o smrti priateľa, zmieril sa s Agamemnónom a od matky dostal novú a krajšiu zbroj. I keď vedel, že zahynie, ak zabije Hektora pustil sa do boja. Keď sa pustil do boja, hľadal Hektora, aby ho zabil. Po tom čo zbadal Hektora, prenasledoval ho a zabil. Priviazal mŕtvolu Hektora o svoj voz a vláčil ho okolo mesta. Staručký kráľ Priamos poprosil Achilla, aby mu vydal synovu mŕtvolu. Čoskoro po Hektorovej smrti Paris zabil Achilla. O Achillovu zbroj sa uchádzali Odyseus a Aias. Hoci po práve mal dostať zbroj Aias, Agamemnón a Menlaos ju pridelili Odyseovi. Nahnevaný Aias preto chcel zabiť gréckych vodcov aj s Odyseom. No bohyňa Aténa poslala na Aiasa šialenstvo a ten celú noc bojoval s čriedou oviec namiesto vojakov. Keď zistil, čo sa stalo, vzali si život sám. Odyseus zajal trójskeho veštca, ktorý mu prezradil, že musí priviesť ešte dvoch gréckych hrdinov – Achillovho syna Neoptolema a slávneho Filokteta, ktorému Herakles poručil svoj luk a šípy. Keď ich priviezli, Filoktes zabil Parida, ale Trója odolávala.

Keďže silou nič nezmohli, ľstivý Odyseus sa vkradol ako žobrák do Tróje a poriadne ju presliedil. Stretol sa aj s Helenou, ktorá sa túžila vrátiť k manželovi. Odyseus dal postaviť veľkého dreveného koňa, do ktorého sa ukryl s najväčšími gréckymi hrdinami. Ostatní Gréci spálili tábor a odplávali. Ukryli sa však na neďalekom ostrove. Trójania ich s radosťou pozorovali. Otvorili brány a obdivovali obrovského koňa. V skalách objavili Gréka, ktorý im povedal, že ho chceli obetovať ako Ifigéniu a koňa postavili ako dar mestu Trója na rozkaz bohov. Trójsky kňaz Lakoón cítil, že kôň prinesie mestu skazu a varoval pred ním. Vtom sa však z mora vynorili dva obludné hady a zaškrtili ho s jeho synmi. Keď to Trójania uvideli, zobrali koňa za hradby. Oslávili koniec boja a ľahli si pokojne spať. V noci vystúpili z koňa grécky hrdinovia a otvorili mestské brány vojsku, ktoré dobylo Tróju. Padol aj staručký kráľ Priamos ako aj takmer celá jeho rodina. Menelaos si odviedol domov Helenu a mesto Trója ľahlo popolom.

Vojna sa skončila no nepriniesla šťastie ani víťazom, ani porazeným. Trójania zahynuli pri obrane mesta a iba málo Grékov sa šťastne vrátilo domov k rodinám, ktoré po takej dlhej dobe nespoznávali svojich manželov a otcov.
 
Podobné referáty
Trójska vojna SOŠ 2.9586 777 slov
Trójska vojna SOŠ 2.9317 725 slov
Trójska vojna GYM 2.9758 2061 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.