2.4.4. Prétor

Caesar vo voľbách na úrad prétora získal najviac hlasov, stal sa teda mestským prétorom. Jeho funkčné obdobie nie je ničím zaujímavé. V tom roku bol konzulom Marcus Tullius Cicero. Jeho povinnosti sa týkali iba mesta Rím. Obom konzulom to umožňovalo venovať sa vojenským povinnostiam mimo Ríma. Caesar nesmel opustiť Rím viac ako na desať dní. Ak neboli konzuli v meste, bol najvyšším magistrátom, mohol zvolávať senát, rozhodovať o výkone štátnej politiky, ba organizovať aj obranu, ak hrozil útok. Ak prétor skončil svoje funkčné obdobie stal sa proprétorom a dostal provinciu. Caesarovi sa ušla Zadná Hispánia, čo mu vyhovovalo. Bola to celkom bohatá provincia. Nanešťastie sa Caesarovi nepodarilo nahromadiť dostatočnú sumu na to, aby zaplatil svojim veriteľom. Navyše musel súrne odísť do Ríma, jeho nepriatelia sa ho chystali odstaviť. Senát určil Caesarovi triumf až po voľbách na úrad konzula. Ak by sa Caesar nestal konzulom, znamenalo by to koniec jeho politickej kariéry. Nepriatelia by ho ihneď zažalovali na rôznych súdoch. Tak sa vzdal triumfu a vstúpil do mesta.

2.4.5. Prvý triumvirát

Písal sa rok 61 p. n. l. Caesar sa práve vrátil s Hispánie, kde pôsobil ako proprétor. Zistil, že má proti sebe silnú opozíciu a tak uzavrel tajnú dohodu s dvomi ďalšími velikánmi. Prvým bol vojenský hrdina Gnaeus Pompeius Magnus, druhým Marcus Licinius Crassus. Táto tajná dohoda vošla do dejín ako „ prvý triumvirát “. Sily, o ktoré sa každý z nich opieral, sa zhruba vyrovnávali. Pompeius bol obľúbený medzi vojakmi, Crassus bol boháč s veľkou klientelou, Caesar bol populárny medzi populármi. Čo sa týkalo vplyvu, Pompeius mal nesporný primát. Caesar bol len tretí vzadu, ale čas pracoval pre neho.

2.4.6. Konzul

Caesar, ako bolo u neho už zvykom, vyhral voľby na plnej čiare. Stal sa prvým konzulom republiky. Nanešťastie druhým konzulom sa stal nik iný ako Marcus Calpurnius Bibulus, Caesarov odveký nepriateľ. Na začiatku svojho funkčného obdobia predložil svoj prvý zákon, lex Iulia Agraria , pozemkový zákon. Bol to majstrovský kúsok, ostatné zákony so svojou zvyčajnou veľkosťou vyzerali miniatúrne. Caesar, po urputných bojoch so senátom, zákon napokon predsa len presadil. Mimoriadne mu pomohol Publius Vatinius, tribún ľudu. Caesar si potreboval Pompeia viac pripútať. Svoju jedinú sedemnásťročnú dcéru Iuliu vydal za Pompeia. Keďže Pompeius sa snažil dostať do najvyšších kruhov, manželstvo s Iuliou bol pre neho najlepší krok k cieľu. Spravil to isté, čo kedysi Gaius Marius. Niektoré literatúry uvádzajú, že Iulia bola mimoriadna žena, keďže zdedila mnohé Caesarove vlastnosti. Ďalším Caesarovým zákonom bol lex Iulia. Udeľoval Kapue rímske občianstvo. Ďalej mal zákon zabrániť tomu, aby miestodržitelia podvádzali štátnu pokladnicu. Caesarovu myseľ naďalej zamestnávala myšlienka na útočnú vojnu do Galie. Galia bola veľmi bohatá zem, čo by vyriešilo všetky jeho finančné starosti. A naozaj. Po konzulátu Caesar dostal obidve Galie. S chuťou sa mohol pustiť do toho, čo ho najviac bavilo- do vojny. Caesar vedel, že vojna v Galii bude trvať viac ako jeden rok, čo bolo normálne funkčné obdobie prokonzula. Jeho tribúni ľudu navrhli zákon, ktorý mu dovoľoval stráviť v provincii 5 rokov.