Vysvetlivky:

Afrika: Za republiky časť pobrežia okolo Kartága, dnešné Tunisko

Bitýnia: Kráľovstvo lemujúce Propontis ( Marmarské more) z ázijskej strany, siahalo na východe po Paflagóniu a Galatiu, na juhu po Frýgiu a na juhozápade po Mýziu. Bolo úrodné a prosperujúce. Vládla tu dynastia kráľov tráckeho pôvodu - prvý bol Prusias,
posledným Nicomedes. Tradičným nepriateľom Bitýnie bol Pontus. Od čias Prusia ll. mala štatút priateľa a spojenca rímskeho ľudu.

Fortúna: Rímska bohyňa šťastia, jedno z najuctievanejších a najdôležitejších božstiev v rímskom panteóne. Mala veľa chrámov,
každý bol venovaný bohyni v odlišnej podobe alebo svetle. Avšak tá podoba Fortúny, ktorá sa týkala väčšiny, od politikov po vojvodcov, bola Fortuna Huiusque Diei - Fortúna dnešného dňa. Dokonca ľudia takí inteligentní a schopní ako Gaius Marius, Lucius Cornelius Sulla, Gaius Iulius Caesar bezvýhradne verili Fortúne a uchádzali sa o jej priazeň.

Fórum: Bolo to verejné zhromaždisko pod holým nebom, kde sa uzatvárali najrozmanitejšie obchody. Niektoré fóra boli určené mäsu, iné zelenine, rybám alebo obiliu, kým iné boli svedkami politických zhromaždení a záležitostí vlády. Obklopovali ho verejné budovy a arkády. Dokonca aj vojenské tábory mali svoje fórum, umiestnené neďaleko vojvodcovho stanu.

Gens: Rod alebo rodina v širšom zmysle. Označovalo ho rodové meno, napríklad Cornelius alebo Iulius, ale keďže gens je feminínum, používal sa gens Cornelia alebo gens Iulia.

Gladiátor: Za republikánskych čias existovali len dva druhy gladiátorov- Tráci a Galovia. Ich zápas sa zvyčajne nekončil smrťou. Školy vlastnili súkromníci a získanie, výcvik, opatera gladiátorov stáli veľké peniaze. Určite priveľké na to, aby ich majitelia chceli vidieť v aréne mŕtvych alebo dokaličených. Takmer všetci gladiátori za republiky boli Rimania, zvyčajne dezertéri alebo vzbúrenci z légií. Rozhodne išlo o dobrovoľné zamestnanie.

Insula: V doslovnom preklade ostrov. Nájomné domy sa nazývali insulami preto, lebo boli zo všetkých strán obkolesené ulicami. Boli vysoké až 30 metrov a niektoré také veľké, že v nich mohlo byť viacero vnútorných dvorov.

Jazdci: boli príslušníkmi ordo equester, čiže jazdeckého stavu. Všetko sa začalo vtedy, keď rímsky králi vytvorili z najbohatších občanov mesta osobitný jazdecký oddiel. Od 2. storočia nemal Rím vlastnú jazdu, z jazdcov sa stal spoločenský a hospodársky subjekt, ktorý mal len veľmi málo spoločné s vojenskými záležitosťami. Venovali sa obchodnému podnikaniu.

Klient: takto sa označoval slobodný človek alebo prepustenec ( nemusel byť rímsky občan ), ktorý sa zveril pod ochranu patróna. Klient slávnostne sľúbil, že bude slúžiť záujmom svojho patróna a plniť jeho želania. Patrón mu za to poskytoval rôzne výhody
- zvyčajne to boli peňažné dary, prípadne zamestnanie alebo právna pomoc. Klientmi sa nestavali len jednotlivci, ale aj celé mestá alebo krajiny.

Kohorta: Po reformách, ktoré Gaius Marius uskutočnil v rímskych légiách, kohorta sa stala taktickou jednotkou légie. Pozostávala zo šiestich centúrií, za normálnych okolností mala légia desať kohort. Ak sa debatovalo o pohyboch vojska, zvyčajne sa hovorilo o kohortách, nie o légiách.

Kolégium: Zbor, skupina ľudí s rovnakými záujmami alebo poslaním. V Ríme jestvovali kňazské, politické, občianske a živnostenské kolégiá.

Konzul: Bol najvyšší rímsky úradník požívajúci impérium a konzulát. Bol vrcholom kariéry. Oboch konzulov volili každý rok na centúrijnom zhromaždení, ich funkčné obdobie trvalo jeden rok a funkcie sa ujímali prvého januára. Patricij sa mohol stať
konzulom v štyridsiatke, plebejec o dva roky neskôr. Oboch konzulov sprevádzali dvanásti liktori.

Kvestor: najnižšia priečka rímskeho rebríčka magistrátov. Bola to vždy volená funkcia, kým diktátor Sulla nestanovil, že cesta do senátu povedie len cez úrad kvestora. Sulla zvýšil počet kvestorov z dvanástich na dvadsať a určil, že kvestor musí mať najmenej tridsať rokov. Jeho hlavné povinnosti súviseli s financiami. Kvestori nastupovali na ročné funkčné obdobie 5.decembra.

Legát: najvyššie postavenie vo vojvodcovom štábe mali jeho legáti. Legátom sa mohol stať len senátor. Podlieha priamo vojvodcovi a mal vyššie postavenie ako hociktorý z vojenských tribúnov. Legátmi sa nestávali len mladí muži. Našli sa medzi nimi aj konzulári, ktorí sa dobrovoľne prihlásili do nejakej zaujímavej vojny, lebo sa im zažiadalo vojenského života, boli vojvodcovi priatelia či príbuzní - alebo mali záujem o mimoriadny príjem vo forme podielu na koristi.