2.1.3. Nedobrovoľný flaminát

Lucius Cornelius Sulla bol v občianskej vojne hlavným veliteľom južného frontu. V bitke pri Nole dokonca získal veniec z trávy, najvyššie vojenské vyznamenanie. Spolu s priateľom Quintom Pompeiom Rufom kandidoval na úrad konzula. Svoje rodiny spojili manželským zväzkom, Sullova dcéra Cornelia sa vydala za mladého Quinta Pompeia Rufa. Sulla sa stal prvým a Pompeius druhým konzulom. Ku koncu konzulátu prišla správa, že kráľ Mitridates zmasakroval rímskych a italských občanov provincie Ázia. Konzervatívny politik Publius Sulpicius sa razom zmenil. Hoci predtým bol proti udeleniu rímskeho občianstva Italikom, zrazu bol za tento návrh. Lucius Cornelius Sulla dostal vrchné velenie vo vojne proti Mitridatovi. Gaius Marius to však nemohol prehltnúť. Sulpiciovi sa medzitým podarilo zneškodniť senát, navrhol zákon pred ľudové zhromaždenie o tom, aby každý senátor, ktorý dlhuje určitú peňažnú sumu, bol vylúčený zo senátu. Tento naoko neškodný zákon dobre preriedil rady senátu. Počet senátorov nestačil ani na kvórum, takže senát ako keby neexistoval. Potom navrhol zákon, ktorý Sullovi odobral velenie vo vojne a dal ho Gaiovi Mariovi. To už bolo pre Sullu priveľa. Obrátil armádu a pochodoval na Rím. Marius a Sulpicius stihli zhromaždiť 5000 mužov, zväčša otrokov. Sulla vtrhol do Ríma a spustošil Mariovu armádu otrokov. Posilnil svoje postavenie a odišiel do vojny. Marius sa vrátil, návrat k moci mu prekazil hrdinský Gnaeus Pompeius Strabo. Keď Pompeius zomrel, Mariovi nič nebránilo chopiť sa moci. Vtiahol do Ríma a začal vraždiť svojich odporcov. Na svoju ochranu sformoval oddiel Bardejcov. Stal sa po siedmy krát konzulom. Bol to najhorší Mariov konzulát, po Ríme tiekli doslova potoky krvi. A teraz sa vrátim k Caesarovi. Iuliovská rodina sa nemusela obávať, keďže bola v príbuzenskom vzťahu s Mariom. Jedného dňa dostal Caesar pozvanie, aby prišiel na Fórum. Prišiel tam aj jeho otec a Lucius Cornelius Cinna, Mariov priateľ. Marius rozkázal, aby sa Caesar stal flamenom Dialis. Gaius Marius musel byť prefíkaný ako lišiak. Bál sa, že ho Caesar zatieni a tak ho pripútal týmto flaminátom. Flamen Dialis nemohol vidieť ľudskú mŕtvolu. Nemohol sa dotknúť ničoho, čo vyrobili zo železa alebo ocele, od nožničiek, cez britvu, až po meč a oštep. Nesmel mať na sebe nijaký uzol, nemohol sa dotknúť husi, koňa, psa, ani brečtanu. Nesmel jesť surové mäso ani pšenicu, ani kysnutý chlieb, ba ani fazuľu. Nesmel sa dotknúť kože stiahnutej zo zvieraťa, zabitého za účelom získania kože. Keďže Caesar mal priveľkú vnútornú silu, nedal rozhorčenie najavo. Gaius Marius dokonale zastavil jeho vojenskú kariéru. Nikdy nebude môcť bojovať, čiže mu nebude súperom. Caesar nevedel, čo s tým bude robiť. Funkcia flamena bola doživotná. Ale veď on mal toľko snov, chcel získať veniec z trávy ešte mladší ako Quintus Sertorius, chcel byť najväčším vojvodcom všetkých čias - väčším ako Alexander Veľký. Chcel byť konzulom viackrát ako Gaius Marius. Jeho dignitas mala byť úžasná. Aj flamen Dialis mal veľkú dignitas, avšak kvôli postaveniu, nie osobe. Jediná Caesarova útecha mohla byť snáď v nejakej škáre v rímskych zákonoch. Rím nie je Alexandria. Vždy sa dalo nájsť dajakú škáru - východisko. Ibaže v postavení Jupiterovho kňaza sa nedalo počítať s nijakými zákonnými škárami, pretože to bola funkcia staršia ako dvanásť tabúľ. Caesar sa mal pôvodne oženiť s Cossutiou, dcérou bohatého Gaia Cossutia. Keďže ako flamen Dialis musel mať za manželku patricijku, musel sa oženiť s Cinnillou, sedem ročnou dcérou Lucia Cornelia Cinnu. Svadobný obrad bol confarreatio, išlo teda o zväzok na celý život. Hneď po svadbe Caesara inaugurovali za flamena Dialis. Flamen Dialis mal veľa povinností, ktorí neboli zrovna najpríjemnejšie. Tak napríklad oznamoval oberačky na Vinalie. Viedol ovcu v sprievode na souvetaurilia. Vymetal chrám veľkého boha Jupitera. Zariaďoval aj očistu domu, v ktorom niekto umrel.