Spojené štáty v rokoch 1918-1941

Po roku 1914 bola americká spoločnosť rozdelená. Dôvodom boli odlišné postoje obyvateľstva k európskemu konfliktu. Nezhody pretrvávali aj po vstupe Spojených štátov do vojny na strane Spojencov v roku 1917 a nestratili sa ani po úspešnom skončení vojny v roku 1918. Američania búrlivo oslavovali víťazstvo, odmietali však vstup svojej krajiny do Spoločnosti národov, ktorá vznikla z inicitívy prezidenta Woodrowa Wilsona. Pre Spojené štáty to znamenalo začiatok obdobia izolacionizmu, ktorý pretrval až do roku 1941.

ÚSPEŠNÉ DVADSIATE ROKY:

V priebehu prvej svetovej vojny malo veľa amerických podnikov priamy zisk z rozsiahlich objednávok pre Francúzsko, Veľkú Britániu a neskôr aj pre americkú vládu. Táto situácia nepriamo žičila celej americkej ekonomike, výrazne prosperujúcej až do roku 1920. Vtedy vývoz do európskych krajín poklesol a hospodárstvo postihla krátkodobá kríza. Väčšina podnikov sa ju snažila prekonať tým, že uviedla na trh nové výrobky, vyrobené novými metódami, alebo predávala výrobky za znížene ceny dovtedy prístupné iba nízkemu okruhu zákazníkov, ktoré sa teraz ponúkali všekým Američanom. Tak si v dvadsiatych rokoch veľa amerických rodín kúpilo auto alebo elektrické spotrebiče do domácnosti, predmety každodennej potreby, ktoré boli v Európe dostupné až v päťdesiatych rokoch. Predaj a zisky výrobcov prudko rástli až do roku 1929.
Všeobecné rozšírenie automobilov(v roku 1929 pripadal v Spojených štátoch v priemere jeden automobil na 4,5 obyvateľov) malo ďalekosiahle dôsledky pre hospodársky rozvoj. Automobilový priemysel sa stal kľúčovým odvetím, ktoré vďaka mnohostrannosti svojho zamerania spájalo s inými druhmi priemyselnej výroby,ako bolo hutníctvo, chemický a ropný priemysel, nevnímajúc ani bankovníctvo. Viac než iné odvetia mal vplyv na rozvoj čoraz vzdialenejších okrajových štvrtí veľkomiest. S tým súviselo aj prudké oživenie bytovej výstavby; rodiny, ktoré doposiaľ obývali centrá veľkomiest, ich začali opúšťať a na ich miesto prichádzali obyvatelia s nižšími príjmami. Prudký hospodársky vzostup dvadsiatych rokov by nebol mysliteľný bez rastúcej úlohy bánk, ktoré financovali činnosť stavebných investorov a poskytovali súkromným osobám úvery na získanie nového bytu, automobilu, nábytku či na vybavenie domácnosti. Dobre fungujúci bankový systém bol viac než inokedy základnou podmienkou ďalšieho ekonomického rastu.

Pre finančnú situáciu podnikov mala stále väčší význam burza a dobre fungujúci burzový trh s akciami sa stal jedným predpokladom celkového rozvoja.

KONFLIKT HODNôT:

V prezidentských voľbách v novembri 1920 zvíťazili republikáni. Do roku 1933 sa v Bielom dome vystriedali traja republikánsky prezidenti: Warren Harding, Calvin Coolidge a Herbert Hoover. Hospodárske problémi však spôsobili, že voľby v roku 1933 vyhrali demokrati. Toto víťazstvo neznamenalo len obyčajné striedanie sa politických strán pri moci. Obidve strany, demokratická aj republikánska, vznikli v 19.storočí a z mnohoročných vzájomných súbojov vyšli úplne zmenené. Jedna aj druhá sa vymedzovali celým súhrnom hodnôt, ktoré sa často líšili od tých, s ktorými sa stotožňovali v minulom storočí. Ich úspech vo voľbách vždy súvisel s postojom, či už nepriateľským alebo súhlasným, k prílevu prisťahovalcov, prichádzajúcich od roku 1890 v silných vlnách z južnej a východnej Európy. Republikáni presadzovali v dvadsiatich rokoch ,,stopercentne americkú" Ameriku. Oveľa väčšmi než demokrati sa identifikovali s protestanizmom a mali sklon idealizovať inštitúcie a tradície severnej Európy. Demokrati väčšmi naklonení katolíkom, židom a vyznávačov ortodoxných náboženstiev. Ako dôslední obhajcovia americkej identity sa práve republikáni spravidla snažili vnútiť spoločnosti akýsi morálny poriadok, ktorý akoby kládol dôraz na dodržiavanie puritánskych cností minulých čias. Sem patrila aj prohibícia, zákaz výroby, dovozu a predaja alkoholických nápojov. Podobne sa správali aj niektorí demokrati, predovšetkým stúpenci ,,Bible Belt" z amerického juhu, ktorých postoje bývali oveľa nekompromisnejšie.