„Židia chcú otráviť Stalina!“ vykrikoval opilec trasúci sa zimou. Ľudia, ktorí si prišli nakúpiť na Tišinské trhovisko v centre Moskvy, chúlili hlavy medzi ramená. Bolo 13. januára 1953 odpoludnia a sovietska tlač v ten deň zverejnila šokujúcu správu o skupine slávnych lekárov pracujúcich v Kremli. Vraj si brúsili zuby na vodcu najvyššieho, ale i na jeho podriadených. Stalin ich stačil poslať do sibírskych lágrov v poslednej chvíli. Zomrel o necelé dva mesiace, 5. marca 1953. Dodnes je mýtus o jeho smrti tým najrozšírenejším zo všetkých „stalinských mýtov“. Naostatok, kto vie, kde je pravda? Veľa Rusov, predovšetkým príslušníkov staršej generácie, sa domnieva, že Josifa Vissarionoviča Stalina zavraždili. Napokon, dodnes má 53 percent Rusov k Stalinovi vzťah pozitívny a jeho vraždu pokladá za jeden z veľkých zločinov minulého storočia. Najčastejšie sa hovorí, že ho otrávili. Ako hlavný argument slúži fakt, že umieral niekoľko dní.
Zaujímavé na celej fáme sú dve veci. Po prvé, že sa zrodila ešte pred tým, než Stalin skutočne zomrel, a to vo chvíli, keď zatkli slávnych lekárov, a po druhé, že ju spoľahlivo nedokážu vyvrátiť ani solídni historici, ktorí dokonca vo svojich publikáciách v záujme objektivity hovoria o okolnostiach jeho smrti ako o nejasných. A tak sa vlastne o tomto mýte nedá ani povedať, či mýtom vôbec je. Nepomohli ani rozhovory s tými najzasvätenejšími - lekármi Vladimirom Negiovskim a Galinou Česnokovovou, ktorých zavolali ku Stalinovi, aby sa ho pokúsili oživiť. Za fakt sa považuje, že sa akoby náhodou nachádzal v kritickej chvíli bez dozoru a po záchvate sa tak ocitol bez pomoci. Obaja lekári pred niekoľkými rokmi vyhlásili, že Stalin zomrel prirodzenou smrťou, napokon, to sa v sedemdesiatich troch rokoch občas stáva. Tú časť ruskej verejnosti, ktorá verí, že šlo o úkladnú vraždu, však nepresvedčili. O ďalší zo stalinských mýtov sa nechcene postarala Galina Česnokovová. Podrobne popisuje, ako sa mŕtvole márne niekoľkokrát snažila zatlačiť oči, ale ona sa na ňu stále prenikavo pozerala. Táto historka dokonale spadá do tej časti stalinskej mytológie, ktorá sa venuje nadprirodzeným schopnostiam vodcu.
Tvrdí sa napríklad, že Stalin vôbec v roku 1953 nezomrel. Všetko vraj sám pripravil, aby mohol po svojej „smrti“ pozorovať, ako sa správajú jeho súdruhovia, ktorých zo zákulisia spravodlivo, ale kruto trestal. Sem spadajú i legendy o neuveriteľne podobných dvojníkoch. Veľká časť mytológie zasahuje Stalinov vzťah k ženám. Najväčším tajomstvom je opradené druhé manželstvo Stalina s Nadeždou Allilujevovou. Podľa oficiálnej verzie spáchala v roku 1932 samovraždu. Naposledy sa údajne Stalin s Naďou verejne skoro pobili 7. novembra na bankete na počesť 15. výročia Októbrovej revolúcie. Ľudová tradícia hovorí, že Stalin hádzal na ženu cigaretové ohorky a pomarančové šupky, až z oslavy rozzúrená odišla. Ráno ju našli mŕtvu.
Hovorí sa, že verzia o samovražde trochu narúša fakt, že Nadežda mala otvor po výstrele v zátylku, čo by si sama dokázala spôsobiť len ťažko. Vraj ju Stalin po oslave napadol a keď sa mu snažila uniknúť, zozadu ju zastrelil. Pravda je, že koncom tridsiatych rokov zatkli alebo zlikvidovali skoro všetkých príbuzných Allilujevovej, ktorí by mohli k tejto verzii i niečo dodať, ale historici sa aj tak prikláňajú k tomu, že Naďa jednoducho nevydržala despotické a drastické zaobchádzanie a vzala si život sama. Kto je vlastne Stalin a aký ozaj bol, sa snažili seriózni historici popísať v stovkách kníh. Tí menej seriózni vytvorili spolu s ľudovou tradíciou stalinskú mytológiu, ktorá zahŕňa obrovské množstvo príbehov o Stalinových neobyčajných vlastnostiach, dobrých i zlých, o jeho vzhľade (je známe, že do krásy Josifovi veľa chýbalo, ale retušovanie fotografií všeličo napravilo), o jeho rodine, fyzickej sile i duševných schopnostiach, o celom jeho živote a predovšetkým smrti.
Jeden mýtus sa týka i Stalinovho narodenia. O jeho otcovi je známe málo, snáď len to, že bol nevzdelaný Gruzínec, grobian a opilec a Josifa často tvrdo bil. Možno preto sa objavila historka o „pravom otcovi“ Stalina, ktorým mal byť znamenitý geograf a cestovateľ, generálmajor Prevalský. Dokonca existuje špeciálne vyhotovený obraz Prevalského, na ktorom sa jeho autor snažil tvár cestovateľa pripodobniť Stalinovi, aby bolo otcovstvo dokázané. Stalin vo svojej dobe vytvoril takú atmosféru, že ľudia klamali i vo svojich osobných denníkoch. Je tak len ťažké zistiť, ktoré z mýtov sa aspoň čiastočne zakladajú na pravde a ktoré sú výplodom bujnej fantázie ľudových rozprávačov alebo svojráznou pomstou.
