Poloha a prírodné podmienky

Obec Suchá nad Parnou sa nachádza na západnom Slovensku. Z fyzicko-geografického hľadiska sa kataster obce rozprestiera približne v strede Trnavskej pahorkatiny. Tento geografický celok patrí do Podunajskej nížiny, ktorá je súčasťou Malej dunajskej kotliny, jednej z najvýznamnejších paniev v strednej Európe.

Pôdy

Pôdy nachádzajúce sa v katastri Suchej nad Parnou vznikli na spraši. Celý kataster pokrýva hnedozem a len pri dolnom toku Parnej sa nachádza černozem. Tieto pôdy patria k najlepším a najúrodnejším poľnohospodárskym pôdam na Slovensku a predurčuje územie na intenzívne poľnohospodárske využitie.

Hydrológia

Cez kataster pretekajú dve významnejšie riečky, a to vodnatejšia Parná a menší Podhájsky potok, na ktorom je postavená vodná nádrž, slúžiaca na zavlažovanie.

Rastlinstvo a živočíšstvo

Územie patrí do oblasti výskytu stepného až lesostepného živočíšstva. Z významných živočíšnych druhov sú tu zastúpené napr. modlivka zelená, fúzač trávový, okáň hruškový, chrúst mramorový, cikáda viničná, húseničiar poľný, lienočka lucernová a iné. Z cicavcov tu nájdeme zajaca poľného, sysľa obyčajného, tchora stepného, myš domovú a iné.

Na poliach sa pestuje pšenica, kukurica, jačmeň, raž, zemiaky a technické plodiny. Obec má výhodnú polohu na pestovanie viniča.

Pomenovanie obce a názvy jej miestnych častí

Str. 24: V dostupných materiáloch v archívoch sa od prvej písomnej zmienky vyskytujú tieto názvy obce: Zuha (1251), Zuh, Zubuch, Zubuh (1296), Soch (1332), Dürnbach (chybne ako Surnbach – Suchý potok) (1390), Suh, Such (1397), Duerrenpach, Durrenbach (1414), Dürenbach (1415), Dirnbach, Dürnbach (1483), Dürenbach (1531), Suha (1540), Zuha (1561), Dürnbach, Swcha, Suha (1598-1600), Suha, Sucha (1673), Szuha, Dürrenbach, Dürnbach (1710-1735), Szuha, Sucha (1768), Szuha, Dirnbach, Sucha (1773), Sucha, Suha, Dürnbach (1786), Duha, Szuha, Sucha, Dürnbach (1808), Szárazd, Szárasd, Sucha (1863), Sucha, Szárazd (1873), Szárazpatak, Sucha (1888), Suchá (1920), Suchá nad Parnou (1927).

Zaznamenané sú aj staršie i novšie pomenovania miestnych častí: Bôr, Borová hora, Diely, Dlhé pole, Dolina, Dolinky, Dolné podolky, Dubník, Gajdarova dolina, Grefty, Háj, Horné pole, Hrbačky, Chríby, Jamrichové, Jamy, Jedenásta, Jelenie, Mestečko, Mladé hory, Nové vinohrady, Pasienky, Pod Mladou horou, Podbor, Podolky, Pri bore, Pri stoku, Prostredné špígle, Rajdy, Remíz, Ružová dolina, Stanovisko, Stavenište, Stará hora, Suchovský háj, Šajby, Šaračská, Šelpické špígle, Trnavské vinohrady, Vlčia dolina, Za alijou, Za greftovou dolinou, Za múrom.

Obyvateľstvo

O zložení a počte obyvateľov prehľadne vypovedá tabuľka, v ktorej je zaznamenané aj vierovyznanie.

Rastlinná a živočíšna výroba

Najväčší podiel, 55% na rastlinnej výrobe v obci mali teplomilné obilniny – jačmeň, pšenica, raž, kukurica, ovos, potom 15% okopaniny – cukrová a kŕmna repa, zemiaky, strukoviny. Krmoviny tvorili 20% - lucerna, ďatelina a lúky, 5% repka ozimná, slnečnica, ľan, konope, mak a 5% ovocné sady a vinohrady – čerešne, slivky, jablone, orechy.

Zber obilia sa vykonával ručne pomocou kôs, kosákov, kosačiek a samoviazačov. Výmlat obilia sa robil ručne cepmi, ručnými mláťačkami, mláťačkami točenými parnými strojmi, benzínovými a naftovými motormi a elektromotormi. V roku 1950 sa úroda začala zberať pomocou kombajnov, ktoré už na poli vykonávali aj výmlat obilia.

Obyvatelia obce sa zaoberali chovom hovädzieho dobytka, ošípaných, koní, kôz, oviec, hydiny. Z rozprávania dedov sa zachovalo, že dobytok a ošípané sa pásli na vyhradených pasienkoch. Kone a voly sa používali ako ťažné zvieratá, maloroľníci zapriahali pri orbe kravy.