Keď sa zotmelo, ostrov Faros poskytoval obyvateľom antickej Alexandrie úžasný pohľad. Na majáku týčiacom sa do nočnej oblohy horeli ohne, ktoré varovali lode na mori pred nebezpečnými podmorskými útesmi. Maják na ostrove Faros postavili ako posledný zo známych siedmich divov antického sveta, ale bol z nich asi najužitočnejší.

Egyptskú Alexandriu nezaložil roku 332 p .n .l. nikto iný ako Alexander Veľký. Na jej mieste pôvodne stála iba maličká rybárska osada -očitý svedok častých nešťastí
lodí končiacich svoju púť na neďalekých podmorských útesoch. Rastúca dôležitosť a vplyv mesta si vyžiadali vytvoriť bezpečný vjazd do prístavu. Alexanderov nástupca v Egypte Ptolemaios 1. Sotér (305-282 p. n. l.) sa preto rozhodol roku 299 vybudovať maják na neďalekom ostrovčeku, ktorý miestni obyvatelia nazývali Faros. Stavali ho 20 rokov. Alexandriu v neskoršom období dobyli Arabi, ale jej význam čoraz viac upadal. Prístav sa zanášal a maják nikto nepotreboval. Jeho existenciu ukončilo zemetrasenie, po ktorom zostali len rozvaliny roztrúsené na morskom dne. Mnohí odborníci sa domnievajú, že mieste voľakedajšieho majáka stojí dnes islamská Kaitbajova pevnosť. Vystaval ju roku 1480 sultán Kaitbaj, pričom pravdepodobne použil materiál z ruín bývalého majáka. Zvyšné časti sa prepadli do mora pri ničivých zemetraseniach.

Niekoľko faktov:

•Maják sa zaradil medzi divy antického sveta až v 6. storočí n. l.
•Jeden z antických autorov napísal, že maják meral 306 fathomov, čiže by prevýšil aj najvyšší mrakodrap na svete
•Iný antický historik uviedol, že stavba majáka stála 800 talentov striebra, čo predstavuje asi 290 mil. korún
•Podľa ďalších autorov sa v zrkadle umiestnenom na vrchole majáka odrážalo mesto Byzantion (dnešný Istanbul) vzdialene 1250 km
•Roku 1990 uskutočnila skupina francúzskych archeológov a potápačov pod vedením Jeana-Yvesa Empereura podmorský výskum pozostatkov a sôch, o ktorých sa domnievajú, že sú zvyškami majáka