Zväčša to boli
zajatci, schudobnelí členovia poľnohospodárskych občín, ktorí
však tiež neboli zbavení všetkých práv, ale vlastnili
oprávnenie vypovedať pred súdom, uzatvárať manželstvá a
dosiahnuť určitý majetok.
Osobitnou kapitolou bola armáda - posledný trumf kráľovskej
administratívy.
Stará ríša
Dejiny Egypta svojich 1500 rokov nepoznali vojny. Bolo to
obdobie staviteľov pyramíd, božích kráľov a čas gigantických
pohrebíšť. Vytvorenie a zánik ríše naznačujú zápas medzi
centralizmom faraóna a partikularizmom župných, nomových
vojvodov. Historický ráz mu pridelil vysoký kňaz z Heliopolisu
Maneta zostavením trojzväzkového historického diela o Egypte, v
ktorom rozdelil panovníkov do tridsiatich dynastií. Práve
chrámové archívy boli historickým prameňom, hlavným čerpadlom
informácií gréckeho historika Herodota.
Zakladateľom Starej ríše bol kráľ Džóser, ktorý si dal
postaviť ako hrobku stupňovitú pyramídu v Sakare. Centrom ríše
sa stalo mesto Mennofer (Memfis). Prvú skutočnú abstraktnú horu
umenia-kamenia v Gíze dal postaviť Snofrev - zakladateľ štvrtej
dynastie. Do nej patrili aj najvýznamnejší panovníci tohoto
obdobia - kráľ Chuef, Rachev a Mykerín, ktorí sa vyznamenali
svojou krutosťou a despotičnosťou. Keďže Egypt nemal vlastnú
surovinovú základňu, bol odkázaný na dovoz nerastného
bohatstva. Zásobarňou cedrového dreva bol Libanon, meď sa
dovážala zo Sinajského polostrova, drahé kamene spolu zo zlatom
Núbie a otroci z Líbie. Kríza a pomalé trieštenie Egypta
nastala za piatej dynastie, keď sa na konfesionálnom základe
prejavila pochybnosť o správnosti božieho spravovania sveta
faraónom a mocenskom vzraste vplyvu administratívy a kňazstva
na úkor centrálnej kráľovskej moci. Rozkladové tendencie sa
vzmáhali s rastom majetku veľmožov a kňazov, aj keď faraóni sa
menujú už len synmi boha Rea (boha slnka).
Po skončení vlády Pjopeja II. postihol Egypt obrovský hlad
a okolo roku 2190 pnl. sa rozpadol jednotný štátny útvar na
radu mocenských území.
Z tohto obdobia pochádza aj rétorický opis sociálnej
revolúcie od autora Ipeva. Iné lit. dielo, tiež svedčiace o
úpadku Starej ríše, o nájazdoch Ázijských kmeňov a beduínov
opisuje stretnutie kňaza Nefertaja, presláveného veštca, s
kráľom Snofrevom, ktorý mu veští úpadok krajiny.
Stredná ríša
Podľa spoľahlivého historického badánia trieštenie Egypta
zastavil miestny Thébsky vládca Mentuhotep II. okolo roku 2040
pnl., čím obnovil politickú jednotu krajiny. Avšak obnovený
centralizmus narážal na odpor miestnych vládcov. Hlavným mestom
sa stávajú Théby a v egyptských dejinách nastáva klasická doba.
Kráľ si vybudoval rezidenciu v oblasti dnešného Luxoru a v
Karnaku bol založený chrám boha Amona, ktorého kult postupne
asimiloval s kultom slnečného božstva Réa.