Za vlády Amenemhéta
I., predpovedaného zjednotiteľa, vznikol znova centrálny štát s
jediným kráľovským dvorom v Memfise, no význam Théb tým
neupadol. Vzrástol aj kult boha Osira (Usireva). Ľudské
zmýšľanie sa začalo pohybovať v rozmedziach “egyptskej
renesancie.
Nárast súkromného vlastníctva aj počtu otrokov išiel ruka v
ruke s rozvojom remesla, zosilnením obchodu a rastom počtu
miest. Hospodárskym cieľom mala slúžiť expanzívna zahraničná
politika, ktorá sa prejavila v ťažení proti Líbii, Núbii, na
Sinaj, i do plodnej Syro-palestínskej oblasti. Prekvital obchod
s Krétou, Cyprom a Syropalestínskym pobrežím a budovali sa nové
zavodňovacie stavby. No Egypťania žili v absolutistickej a
totalitárnej moci riadenej byrokratickým úradníctvom pod
tvrdými trestami, čo podnietilo vznik nepokojov a rozpad ríše
za XIII. dynastie.
Krikľavú situáciu, ktorá nastala rozpadom Egypta využívajú
kočovné kmene Hyksósov na vpád. Dobré zbrane, najmä vojenské
bronzové sekery a meče dopomohli k prenikaniu do vnútrozemia. V
delte Nílu založili mesto Hatvóret (Auaris), z ktorého riadili
títo tzv. vládcovia púští 108 rokov osud Egypta. Do
dolnoegyptských nóm dosadzovali svojich vladárov a Horný Egypt
si musel svoju nezávislosť vykupovať odovzdávaním daní.
Kyksósovia prevzali egyptské náboženstvo i kultúru a
obohatili ich. Zároveň prehĺbili kontakt s Predným Východom, čo
bolo kladným prínosom pre rozvoj hospodárstva v Egypte.
Nová ríša
Votrelcov vyhnal až Ahmós I. okolo roku 1560, čím započal
zlaté obdobie egyptských dejín, kedy dosiahla táto nílska
civilázia najväčšie územné rošírenie a vrchol kultúry. Rozvoj
medzinárodného obchodu, ktorý uviedol Egypt do styku s
význačnými oblasťami Starého Orientu, sa niesol v ovzduší
egyptskej expanzívnej politiky. Hlavnou záujmovou sférou Egypta
sa stala Núbia a v Ázii Syrská oblasť. Už za vlády Thutmósa I.
sa výrazne prejavil vzostup vojenskej moci, čo malo za následok
dobývanie geograficky významného Syropalestínskeho územia a
prenos oslavy bojovníka-hrdinu do mytológie. Nadvládu nad
Orientom a hodnosť svetovej veľmoci Egyptu získal Thutmós III.
Svetová ríša ležala u nôh faraóna, čo vynieslo Egyptu bohatú
vojnovú korisť v podobe zlata, dreva, zbraní i nerastného
bohatstva, a rozkladala sa od hlbokého sudánskeho juhu, cez
Síriu až za Eufrat. Problém poslušnosti v dobytých územiach
riešil Thutmós III. aj jeho potomok Amenhotep II. politikou
sobášov.
Hlavným mestom zostávajú aj naďalej Théby a keďže prevládal
kult boha Amona, ústredným chrámom zostáva chrám Amona-Rea v
Karnaku.