Egyptské
chrámy sa stavali na poctu bohom alebo slúžili kultu mŕtvych
ako pohrebné chrámy.
Pyramídy
Najmonumentálnejšími stavbami starovekého Egypta sú hrobky
faraónov - pyramídy. Postavili ich väčšinou v období Starej
ríše, najväčšie za 4. dynastie. V období Strednej ríše sa
namiesto nich začali budovať v Hornom Egypte skalné hrobky.
Najstarším typom kamenej hrobky bola mastaba ( arabsky - lavica
), ktorá mala tvar zrezaného ihlanu na obdĺžnikovom pôdoryse.
Najstaršia mastaba patrila faraónovi Manimu, zakladateľovi
prvej dynastie. Mastaby sa ozdobovali sochami, reliéfmi a
maľbami. Nastavením niekoľkých, postupne sa zmenšujúcich mastáb
na sebe vznikla prvá stupňovitá pyramída - Džosérova pri
Sakkáre. Jej architektom bol Imhotep, kráľov prvý minister,
podporovateľ vedy a umenia. ( základňa 126 117 m, výška 60 m
). Prvý faraón 4. Dynastie Snofrev si dal postaviť 3 pyramídy.
Najväčšiu pyramídu postavili pri Gíze faraóni Chufev, Raachev a
Menkaurén. Už v antike pokladali tieto stavby pre ich
mohutnosť, veľkoleposť a nákladnosť za prvé zo siedmich divov
sveta. Ich monumentálnosť dodnes vzbudzuje obdiv. Chufevova
pyramída, nazývaná Veľká, má objem 2 600 000 m3
Na západnom brehu rieky Níl pri Gíze s vypínajú ďaľšie tri
z najvýznamnejších pyramíd - Chuefova, Chefrénova a Mykerínova.
Jediným zachovalým divom sveta je najväčšia Cheopsova pyramída
s výškou 137m, rozmermi základne 230x230m a s objemom 2,5
milióna m3. Pôvodná výška presahovala 146m, no dobrý stavebný
materiál bol odcudzený. Dnes je pyramída veľká asi ako chrám
sv. Štefana vo Viedni a skladá sa z 2 mil. tonových kameňov,
privezených z kameňolomu pri Káhire. Pohrebisko kráľov 4.
dynastie, ich manželiek a verných hodnostárov stráži Veľká
sfinga s figúrou leva a vyobrazením tváre kráľa Chafrea. Zbožný
šejk ju dal zohaviť dlátom, lebo Korán zakazuje zobrazovať
>udskú tvár, a Mamulejcom slúžila ako terč pre delostrelectvo.
Tu hodno spomenúť aj známy výrok „Všetko na svete má strach z
času, len čas má strach z pyramíd“.
Faraóni Strednej ríše sa nechávali pochovávať v doline na
západ od Théb v skalnatých hroboch - v Údolí kráľov. Roku 1922
anglický archeológ Howard Carter tu objavil Tutanchamónovu
hrobku a nesmierny poklad, ktorý sa uchováva v Káhirskom múzeu.
Chrámy
V Hornom Egypte sa budovali skalné chrámy (Abú Simbel), v
ktorých za priečelím s kolosmi bola sústava kultových siení.
Chrámy boli v Novej ríši dominantou skoro každého mesta,
obohnané bielymi hradbami a mali magický zmysel. Chrám
predstavoval spojitosť zeme s vesmírom, t.j.