Bitka o Berlín

Berlín, 1945

Záverečná bitka druhej svetovej vojny v Európe, bitka o Berlín roku 1945 bola masívnym útokom na hlavné mesto nacistického Nemecka a významnou udalosťou svetových dejín. Sovietsky velitelia madzi sebou súťažili o túto prestížnu cenu v bojoch ktoré boli nemilosrdné a kruté.Sovietske víťaztvo bolo Stalinovým najväčším okamžikom: Tretia ríša bola rozhodujúcim spôsobom zničená. Bol to však tak isto počiatok studenej vojny novej konfrontácí v ktorej stál komunistický východ proti kapitalistickému západu. Keď v apríli 1945 červená armáda postupovala smerom k Berlínu bol Hitler rozhodnutý že jeho národ musí byť porazený priamo v boji. Hlavné mesto sa na bitku pripravovalo vznikli 3 obranné línie ktoré zahrňovali protitankové priekopy a delostrelecké postavenia po liní dlhej takmer 300 km ťahajúcou sa od Baltského mora až po Čechy.Kľúčovým bodom obrany boli Seelowské výšiny nachádzajúce sa pred Berlínom v týchto mietach odkadiaľ Nemci očakávali útok Sovietov. Eisenhower a západní spojenci mohli dosiahnuť Berlín skôr ako Sovietska armáda je však pravdepodobné že sa báli zúfalého odporu ktorý Hitler sľuboval. Ten by prre západným spojencou znamenal ďalšie obete ktoré by pred verejnosťou doma len ťažko ospravedlňovali. Bola tu taktiež možnosť stretnutia so samotnou ruskou armádou. Tiene nachádzajúce studenú vojnu boli zaprené z prehlášenia Stalina i vedúcich predstaviteľov západu. Maršál Žukov jeden z popredných veliteľov Červenej armády predložil 8. apríla 1945 Stalinov plán útoku na Berlín.Bol úplne jednoduchý a priamy. Žukovov 1. bieloruský front zahájil útok z predmostia na rieke Ondre a zaútočí na mesto z Seelowských výšin ako Hitler predpokladal. Samotný obchvatný manéver krídla sa stočí zo severu a bude smerovať na Berlín od západu. Prvý ukrainský front generála Koňeva dokončí obkľúčenie mesta postupom od juhu.

Stalin plán schválil v neposlednom rade pretože podnietil rivalitu medzi dvoma sovietskymi veliteľmi. Každý z nich chcel do mesta vstúpiť ako prvý. Za týchto podmienok ako usúdil Stalin sa budú prejavovať agresívnejšie a priblížia definitívny koniec vojny. Rozmiestnenie 29 sovietskych armád ktoré boli vyčlenené k útoku na Berlín trvalo 2 týždne. Rusovia očakávali húževnatý odpor lebo v meste zostali dosial 2 milióny ludí.Všetci mali strach z odplati ruských vojakov ktorý si na nich budú vylievať zlosť za smrť a skazu ktorú nemci spôsobili v Sovietskom sväze. Armáda ktorá sa blížila k predmestiu Berlína bola skutočne armádou jej vojaci si niesli pýchu po meste v srdci. Na druhej strane bolo pripravených 1 000 000 vojakov položiť svoje životy a Sovietov zastaviť. Spolu s unavenými frontovými bojovníkmi ktorý boli vyzbrojený 1 500 tankmi a 9 000 delami tu boli početne mladí aj straší bojovníci členovia Volkssturmu. Hitler zostal v meste hlboko vo svojom bunkry. V uliciach sa objavily barikády. Červená armáda ktorá nemohla riskovať neúspech zhromaždila ničivú silu 2000 000 mužov s tisíckami diel, tankov a raketometov. Útok na Berlín začal 14 apríla. Predchádzala mu mohutná palebná príprava ktorú zaistilo letectvo, delostrelectvo ... Bombardovanie bolo tak intenzívne že sovietsky vojaci sa po zahájení útoku mohli doslova v preoranom teréne len ťažko pohybovať. Po dosiahnutí prvej obrannej línie zistili že je opustená značná časť palebnej prípravy padlo do prázdnych postavení. Vozidlá zapadali do bahna a hustá oblaka dymu a prachu zťažovala postup.

Tanky ktoré toho v mäkkej pôde Seelowských výšin nič nezmohli sa stali nehybnými terčmi pre nemecké protiútoky. Sovietske straty rástli a zdalo sa že niesú primerané výsledku. Toho všetkého sa Stalin obával teraz naliehal na Koňeva aby zaútočil na mesto od juhu. Medzi tým Žukovy muži pomali a s bolestními stratami dosiahli 20 apríla predmestie Berlína. 20 apríla mal Hitler narodeniny hneď potom čo sa po tejto príležitosti shromaždili priatelia uvažovalo sa o plánoch na presum vodcu do nacistickej pevnosti v Bavorských Alpách. Himmler a Goring Berlín opustily ale Hitler sa rozhodol ostať veril že výsledkom konečného protiútoku bude výhra v poslednej minúte. Dočkal sa grotestného pritikladu. Plyn a dodávky elektriny boly prerušené po celom meste a pre vyčerpané obyvateľstvo zostalo len málo potravín. Záverečný sovietsky úder ktorému prechádzalo muhutné bombardovanie prišiel 26 apríla. Vojaci 8. gardovej armády generála Čujkova prenikli do mesta ako prvý a prebojovali sa dom k domu smerom k centru mesta. V ceste im stála mládež, starci, muži s raketometmi a proti tankovími pesťami. Sovieti rýchlo improvizovali pasivnú obranu tankov tím že na ne priviazali pytle s pieskom alebo na ne pripevnili tenké železné pláty v takej úlohe aby pláty odrážali. Koňevovi si prebojovali cestu do mesta od juhu čo Žukova značne rozčulovalo. Zdalo sa že Koňev by mohol závod o dobytie centra Berlína vyhrať. Koňevovi vojaci previedli obojživelný útok cez Nisu a Sprévu pod pláštikom dymovej clony mali do Berlína ľahší postup.Koňev nasmeroval svoje tanky priamo k Reichstagu ale keď tankisti zahájili palbu dostal žiadosť o ich zastavenie lebo zasahovali sovietskych vojakov. Obaja sovietsky velitelia boly teraz centre Berlína a Žukov mal aj jeho okraj. Koňev musel povoliť nechať Čujkova a jeho 8. armádu ktorá bola pod Žukovým velením obsadiť centrum mesta.

Príznaky strachu a zúfalstva ktoré pociťovali Nemci po sovietskom obkľúčení popsal voják Červenej armádyVladimir Abyzov v spomienkach na útok na klub SS v centre mesta: „Nemohli sme polapiť dych ako sme tak rýchlo bežali a také vzrušenie hnali sme sa do schodov na druhé a tretie poschodie. Nemci na nás strielali z hora ale nás bolo príliš vaľa . Muži ktorý boli vpredu nevideli tých čo padali za nimi. V kulečníkovej miestnosti horely sviečky. Na kulečníkovom stole ležalo medzi žltími gulami mŕtve telo generála ktorý ešte držal v ruke pištol. Zastrelil sa sám.“

MnohíNemci sa nechceli stať obeťami sovietskej pomsty a radšej spáchali samovraždu. Myšlienky na samovraždu prenikli tak isto aj do Hitlerovho hlavného stanu umiestneného hlboko pod ríšskym kancelárstvom. Vodca obvinil svoj lud,že ho v tejto poslednej skúške opustil a nemal ani slova ľútosti pre skazu a hrôzu,ktorú národ postihla.

Nevidel žiadne východisko a pri grotesnom ceremóniu sa oženil so svojou dlhoročnou milenkou Evou Braunovou. Spoločne vstúpili do Hitlerovho bunkru a ona požila jed a on sa zastrelil guľkou do hlavy. Hitlerovi služobníci vykonali posledný rozkaz – telá zapálili v malom hrobe na vonkajšej záhrade. Nesmeli sa dostať do rúk sovietom. Hitler bol mŕtvy a vojna sa chýlila ku koncu. Nemecká posádka sa snažila so sovietskymi veliteľmi vyjednať prímerie, avšak tí mali záujem o bezpodmienečnú kapituláciu.

VYVESENIE VLAJKY:

Behom nasledujúcich ťažkých bojov sa sovieti že ten kto vztýči na budove Reichstag sovietský symbol bude vyznamenaný Hrdina Sovietskeho sväzu. Táto česť pripadla mužom Žukovej 150. streleckej divízie ktorá samovražebným spôsobom prenilkla cez nemeckú palbu. Malá skupina pešiakov vnikla do Reichstagu a sviedla ťažké boje muža proti mužovy aby budovu zaistila. Po osem hodinovom boji sovietsky vojaci konečne dosiahli strechu vyliezly vedla poškodeného kupole a vyvesili vlajku ktorá bola symbolom ich národného triumfu 30 apríla 1945. Boje o Berlín skončili 2 mája. Behom obrany hlavného mesta zomrelo 200 000 nemeckých vojakov a občanov. Tak isto straty Červanej armády boli obravské a tak víťazi nemali náladu ukazovať nemcom akúkoľvek milosť. Bolo to krvavé víťaztvo naň žiadny Berlínčan nemohol zabudnúť. Správa mesta bola rozdelená medzi sovietske okupačné sily a sily západných spojencou. Na takmer 50 rokov až do pádu berlínskeho múrav roku 1989 zostalo mesto rozdelené.