Spoločensky málo priebojnú podobu nadobúdal humanizmus aj v radoch nešľachtických vzdelancov. Významným impulzom pre humanistické vzdelávanie mohlo byť otvorenie bratislavskej univerzity Istropolitany roku 1467, kde pôsobili najmä zahraničný profesori z Talianska, Krakova, Viedne, ktorý sa usilovali artistickej fakulte vtlačiť humanistický charakter. Avšak jej krátkodobé jestvovanie nezanechalo výraznejšie stopy po vzdelaní v humanistickom duchu. Omnoho väčšiu úlohu v šírení humanistickej vzdelanosti v radoch našich vzdelancov a študentov zohrali univerzitné centrá Krakova a Viedne. Stredoeurópsky dosah mala Podunajská literárna spoločnosť založené roku 1490 v Budíne, ktorá svoju rozsiahlejšiu činnosť rozvinula najmä po prenesení sídla do Viedne, kde sa jej dušou stal Konrad Celtes. Spoločnosť prijímala za členov významných kultúrnych činiteľov, medzi ktorými nechýbali ani vzdelanci zo Slovenska. Medzi študentmi vyhľadávajúcimi zahraničné univerzity rástol záujem o antickú spisbu. Formovaniu nášho humanistického myslenia dáva od začiatku 16. Storočia výraznú pečať učenie Erasma Rotterdamského, veľkého znalca humanistických prúdov a klasického dedičstva, ktorý je častým radcom našich humanistov v otázkach filozofických, konfesionálnych, no najmä pri výklade diel antických autorov. S výsledkami jeho literárneho úsilia sa zoznamovali v krúžku humanistov na krakovskej univerzite viacerí naši vzdelanci, napr. Ján Antonín z Košíc, Ján Henckel z Levoče, Valentín Eck a i. Prvé dve desaťročia, no najmä neskoršie obdobie, sú už v znamení rozmáhajúceho sa meštianskeho humanizmu, ktorý prináša nové impulzy najmä do rozvoja mestského školstva. Výraznejšie sa začína meniť obsah cirkevných, mestských i súkromných knižníc, kde badať už početnejšie zastúpenie svetskej, najmä antickej a humanistickej spisby.