Obsah: Periodizácia dejín hudby (pravek, starovek, stredovek, novovek.)

Dejiny hudby sú dôležitou disciplínou hudobnej vedy. Ich úlohou je zachytiť vývin hudobnej kultúry od jej začiatkov až po dnešok na vedeckom základe. Hudobná veda vznikla v 18 stor. Dejiny hudby sú rozdelené na jednotlivé obdobia, pričom každé z nich je charakterizované typickými znakmi a zvláštnosťami. Najčastejšie sa týkajú hudobných foriem, spôsobu komponovania, využitia jednotlivých nástrojov a pod. Periodizácia dejín hudby u viacerých historikov je rôzna. Rozdiely sú najmä v období od vzniku hudby po hudbu 17. stor. V podstate však u viacerých ide o nasledujúce obdobia:

I.Pravek ( 20000- 5000 pred n. l.)

Začiatky hudby, konkrétne pamiatky sa nezachovali.

II.Starovek

východné kultúry (5000-500 pred n. l.) –
Mezopotámia,
Egypt,
Čína

využívali stupnicové rady, mali hudobné nástroje

Antická kultúra- (500 pred n. l.- 300 n. l.) Gréci- využívali hudobné nástroje, stupnice, položili základy hudobnej teórie a zaoberali sa hudobnou akustikou a estetikou.

III.Stredovek (koniec 4. až 16. stor.): najtypickejší znak hudby stredoveku je vokálna hudba.
Vokálna hudba môže byť: cirkevná ( latinský text.)
svetská ( národný text.)
Cirkevná a svetská hudba môže byť jednohlasná alebo viachlasná.

Cirkevný jednohlas

1 Románske obdobie ( 2. pol. 7. až 9. stor.)-
Typický je gregoriánsky chorál -kresťanský jednohlasný spev spievajú len muži na latinský text.

2 Gotika (12. až 1. pol. 14. stor.)-

2. pol. 12.stor Notredamská škola (cirkevný viachlas)
umenie francúzskych rytierov( Svetský jednohlas)
13.stor. Ars Antiqua (cirkevný viachlas),

nemeckí rytieri (svetský jednohlas)
1. pol 14. stor Ars Nova (cirkevný a svetský viachlas)

3 Renesancia (2. pol 14. až 16. stor.) cirkevný a svetský viachlas
Trecento ( 2. pol 14. stor.)
Nizozemské školy ( 15. stor.)
Talianske školy ( 16. stor.)

IV. Novovek ( 16. stor. až dnes)

4 Barok ( koniec 16. stor. až 1. pol 18.stor.)
Typické pre barok je vokálna a inštrumentálna hudba, polyfónia, homofónia a generálny bas.

5 Galantný štýl ( koniec 17. stor. až 1. pol. 18. stor.)
Je to štýlový prechod z baroku do klasicizmu. Veľký význam má pôsobenie Mannheimskej školy.

6 Klasicizmus ( 30. roky 18. až 20. roky 19. stor.)
Klasicizmus stráca záujem o zložitú polyfóniu. Vyznačuje sa predovšetkým jasnou a zreteľne členitou melodikou, prehľadnou formou skladieb, akordickým myslením.

7 Romantizmus (koniec 18. až 1. pol .20. stor.)- v inštrumentálnej hudbe prebieha v dvoch prúdoch:

programová hudba
neprogramová hudba

Programová hudba: novoromantizmus ( celé 19. stor.)
Tristanovská generácia (koniec 19. až 1. pol. 20. stor.)

Neprogramová hudba: raný romantizmus (koniec 18. až 1. pol. 19. stor.)
Brahmsovský prúd ( 2. pol. 19. stor.)

Prúdy hudby 20.st.
19/20 stor.:
Impresionizmus
Expresionizmus

20. stor.
„neofolklorizmus“
neoklasicizmus
hudobná „avandgarda“ ( 2. pol 20. stor.)

Teraz by som chcel bližšie informovať o jednotlivých obdobiach:

II. Starovek

Prvé hudobné kultúry sa viažu na východné národy( Egypt, Mezopotámia, India, Čína)- uvedené kultúry mali svoje typické
stupnice a nástroje napr. harfy. Pre európsku kultúru má najväčší význam odkaz učenia a estetické cítenie starých Grékov.

Grécka kultúra

Antické Grécko je kolískou európskej civilizácie, vedy a kultúry. Vývoj umenia úzko súvisí s vývojom gréckej spoločnosti. Začiatky gréckej hudby siahajú do obdobia Mikénskej kultúry. Rozoznávame tri vývojové štádia: 1. archaické
2. klasické (do 400 rokov p. n. l.)
3. helenistické ( 4-5 stor. n. l.)
Grécka hudba bola jednohlasná: vokálna a inštrumentálna, využívala princíp heterofónie.
Pamiatky: napr. zlomok z Euripidovho Oresta, zlomok dramatických textov a Berlínsky papyrus