Mladá bronzová doba (mladšia bronzová doba): 1 250/1200 – 1 000 pred Kr.
Neskorá bronzová doba (1 000 – 850/800/750/700 pred Kr. Neskorá bronzová doba)

Neskorá bronzová je v niektorých deleniach posledná fáza bronzovej doby. Na Slovensku bola v rokoch 1000 - 850/800/750/700 pred Kr. Niekedy sa zaraďuje spolu s mladou bronzovou dobou (ako mladá bronzová doba v širšom zmysle).

Európa:

V strednej Európe v tomto období pozorujeme rozvinuté orbové poľnohospodárstvo

Nástroje: kovové kosáky, sekery a dláta, šperky, bronzové nádoby (vyššie vrstvy), zbrane (meče, kópie, prilby, panciere). Hustota obyvateľstva rastie. Kmene sa spájajú do celkov na čele s významnými vodcami (pochovávali ich do hrobiek s bohatou výstrojov). V celej Európe prevládlo žiarové pochovávanie na rozsiahlych pohrebiskách (popolnicové polia). Kultúry popolnicových polí je súhrnné označenie stredoeurópskych kultúr mladej bronzovej doby a neskorej bronzovej doby na základe toho, že mali spoločné tzv. popolnicové polia, teda príbuzné prejavy v pohrebnom ríte, ktorý spočíval v žiarových hroboch (napriek názvu tak popolnicových (urnových), ako aj bezpopolnicových (bezurnových) žiarových hroboch). Kultúry popolnicových polí netvoria jeden kultúrny ani kultúrny komplex. V tomto období vznikajú zárodky neskorších dodnes známych národov, najmä Keltov a Ilýrov.

Kultúry popolnicových polí delíme na niekoľko kultúrnych okruhov, hlavné sú:

- okruh lužickej kultúry - Lužická kultúra - Charakteristické pre ňu bolo najmä žiarové pochovávanie, budovanie hradísk ako centier remesla, obchodu a kultu a charakteristický prejav v materiálnej kultúre.

Nositeľmi kultúry boli zrejme Indoeurópania, podľa ojedinelých názorov Slovania. Kultúra vznikla z mohylových kultúr na území dnešnej južnej Lužice, južného Sliezska, Saska, Moravy a časti Slovenska (teda predlužickej kultúry, stredodunajskej mohylovej kultúry a karpatskej mohylovej kultúry). V čase najväčšieho rozmachu kultúra siahala od Sály k Bugu a severnej polovice Česka a Slovenska až k Baltu.

- okruh juhonemeckých popolnicových polí 
- okruh stredodunajských popolnicových polí – patrí sem:

1) velatická kultúra
2) podolská kultúra
3) čakanská kultúra (čačianska kultúra)
4) chotínska kultúra

- okruh juhovýchodných popolnicových polí – sem patrí:

1) pilinská kultúra
2) kultúra Suciu de Sus
3) kyjatická kultúra
4) gávska kultúra

Charakteristika: Mladšia doba bronzová znamená vrchol bronzového veku na väčšine európskeho územia, avšak na počiatku obdobia to tak nevyzeralo.
Kyklopské hradby postavené v Mykénskom období boli zrútené. Palácové prostredie zaniklo, prestalo sa používať písmo a spoločnosť sa vrátila k primitívnejšiemu spôsobu života. Krátko po páde týchto miest zanikla Chetitská ríša a väčšina sýrskych mestských štátov. Vo východnom Stredomorí nastúpil tzv. „temný vek“.

Jedinému štátu - Egyptu sa podarilo odraziť vpád „morských národov“, ktoré pustošili východné Stredomorie, ale ani on sa nevyhol nasledujúcemu úpadku. Dramatické udalosti v závere doby bronzovej boli teda podmienené mnohými posunmi drobných ozbrojených skupín. Pády ríš a miest predchádzali roky sucha a neúrody, spôsobené vyčerpaním pôdy monokultúrami a klimatickou zmenou. Popredná úloha stredomorských štátov doby bronzovej bola síce regulácia zásob potravín pomocou palácových zásobární, ale jej pôsobenie bolo obmedzené a „sedem egyptských chudobných Jozefových rokov“ predstavovalo úplný vrchol takejto regulácie.

Tá istá klimatická zmena, ktorá spôsobila sucho a neúrodu v Stredomorí, priniesla oteplenie v strednej a severnej Európe. Umožnila dobrú úrodu na takých miestach, kde to v strednej dobe bronzovej nebolo možné. Počet obyvateľov stúpal i na doteraz riedko obývaných územiach. Vzostup populácie sa načas zastavil jednak pre obmedzené možnosti vnútornej kolonizácie, jednak pre vysúšanie území, ktoré mali vždy menej zrážok ako napr. Veľká dunajská kotlina. Preto došlo ku kmeňovým posunom a vojenským udalostiam.

Osudy civilizovanej a barbarskej časti Európy sa prepájajú a tí z európskych barbarov, ktorí prenikli najďalej na juh, sa stali súčasťou už spomínaných morských národov, ktoré ničili oslabené štáty východného Stredomoria.

Vodcovia bojových skupín, ktoré zostali na severe, tiež sústreďovali moc a bohatstvo.

Snažili sa vyrovnať svojim súčasníkom na juhu, odkadiaľ prichádzali podnety na rozvoj zbraní, zbroja a kovových nádob a pri pohrebe im boli preukazované mimoriadne pocty. Honosná zbroj z bronzových plátov a bronzové poháre a džbány sa stávajú symbolom sociálneho postavenia vládcov a popredných členov ich družín. Naopak aj juh prijal úspešnú barbarskú výzbroj z Európy, ktorá pri „partizánskom“ spôsobe boja (po páde štátnych útvarov) bola účinnejšia ako zložitejšia technika juhu. Hlavnou zbraňou bol široký meč, vhodný na sekanie aj bodanie, dvojica kopijí, prilba, štít, pancier a pancier na holennej kosti.

Po prvom vojnovom období sa situácia v Európe stabilizovala. Organizované kmeňové útvary s mocnými náčelníkmi a kňažstvom úspešne zaisťovali ako vnútornú distribúciu, tak získavanie surovín, ktoré sa na ich území nevyskytovali. Opevnené hradiská sa objavili už na začiatku mladšej doby bronzovej, v dobe zvýšeného napätia – mali zrejme funkciu obranných a kultových stredísk väčších celkov. Mali nezvyčajne veľkú rozlohu.

Obživa: Konské kosti sú vzácne, tak isto kosti divých zvierat, ale oboje boli zrejme konzumované na výpravách mimo osadu; bežným doplnkom obživy bol rybolov.

Remeslá: Remeslá sa oddelili od poľnohospodárstva. Výroba bronzových nástrojov sa osamostatňuje od poľnohospodárstva stáva sa záležitosťou jednotlivca alebo rodín → nastáva špecializácia: rozvíja sa baníctvo, hutníctvo, kovolejárstvo.

Zbrane: Vyrábajú sa nové zbrane: meč, prilba, celkový pancier.

V Európe ľudia žili v dedinských usadlostiach, inde, napr. v egejskej oblasti, už boli mestá, paláce, hrady

Obchod: Náleziská suroviny potrebnej na legovanie boli zväčša na vzájomne odľahlých miestach a výrobcovia boli odkázaní na rozsiahly transport a obchod.

Rozširovala sa medzikmeňová výmena, rozrastala sa vrstva baníkov a kovolejárov. Predtým sa pri metalurgii medi pracovalo azda iba sezónne, v bronzovej dobe organizovane v oddelených špecializovaných občinách. Rozvinutý obchod s kovom v staršej bronzovej dobe dokladajú početné, často aj hmotnostne veľké depoty (sklady) upravenej suroviny, hrivny.