Stará bronzová doba (staršia bronzová doba): 2 000 – 1 450 al. 2 300 – 1 600 al. 1 900 – 1 500 pred Kr.

Stará bronzová doba je v niektorých deleniach prvý úsek bronzovej doby. Na Slovensku trval 2 000 – 1 450 alebo 2 300 – 1 600 alebo 1 900 – 1 500 pred Kr.

Charakteristika: Stará bronzová doba sa v strednej Európe začala s prienikom znalosti metalurgie - výroby bronzu (z medi a cínu) do tejto oblasti z kaukazskej oblasti. Ľudia už tým pádom neboli odkázaní len na prirodzenú surovinu, ale vedeli si vyrobiť aj svoju.

V strednej Európe sa v tomto období rozvinuli kultúry, ktoré mali zisk z blízkych zdrojov medi a cínu.

Úspešný rozvoj staro – bronzových spoločností, zvlášť stredoeurópskych, je prvým vrcholom pravekých dejín; bol spomalený z vnútorných alebo vonkajších príčin. Nebol však zastavený, a keď sa presadil nový kov, zostal už trvalou súčasťou výroby a kultúry. Je pravdepodobné, že v severnejšej časti kontinentu boli noví nositelia nového vývoja potomkovia ľudu so šnúrovou keramikou. Vznikali medzi nimi diferenciačné tendencie – pravdepodobne prapredkovia germánskych, baltských a slovanských kmeňov. Etnická identifikácia v ostatnej Európe (okrem Grécka) je však problematická.

Život: V niektorých oblastiach (Kaukaz, severné oblasti Čierneho mora, západné Stredomorie atď.) sa pre nedostatok cínu vyrábali nové druhy nástrojov a zbraní z „arzénového bronzu“, medi s prímesou arzénu, ktorý svojimi vlastnosťami nahradzoval cín. Pritom hromadná produkcia takejto výroby (niekedy aj z čistej medi) mala tie isté hospodárske a sociálne dôsledky ako „pravé“ bronzy. Kultúrne najpokročilejšia bola začiatkom 2. tisícročia pred Kr. egejská oblasť, kde skončila staršia a začala stredná doba bronzová, trvajúca približne do roku 1 500 pred Kr. Na Kréte vznikali mestá a prvé paláce ako strediská novej hospodárskej a spoločenskej štruktúry s rozvinutou remeselnou výrobou a s dokladmi písma (piktografické, hieroglyfické, neskôr lineárne písmo A). Kréťania sa stali pánmi Stredozemného mora, obchodovali so Sýriou a s Egyptom. Oproti Kréte bol vývoj v prvej tretine 2. tisícročia pred Kr. v pevninskom Grécku pomalší, tiež aj príčinou etnických zmien (príchod Achájcov). Až v mykénskom období (1 600 pred Kr.) dospelo Grécko do vývojového štádia podobného Kréte. V ostatnej Európe sa rozširujú nielen metalurgické znalosti (zlievanie medi a cínu, tj. pravé bronzy; odlievanie tzv. stratenou formou), ale aj bronzové nástroje, ktoré mali širší hospodársky význam (univerzálne používanie sekery, dláta). Dopyt po nich bol vysoký a vyvolal diaľkový obchod.

V poľnohospodárstve aj naďalej pretrvávali staré výrobné techniky, aj keď tu mali bronzové sekery iste značný význam (pri zhotovovaní radla, vyrubovaní lesa atď.). Väčšina Európy vstúpila do úplnej doby bronzovej.

Rozkvet niektorých oblastí bol daný jednak surovinovými zdrojmi, jednak ďalšími činiteľmi. Pôsobeniu mykénskeho sveta sa neprikladá až taký význam. Avšak niektoré formálne prvky (keramické tvary, architektúra) a nové metalurgické poznatky smerujú svojimi koreňmi práve do juhovýchodnej Európy. Na druhej strane je zrejmé, že novovzniknuté hradiská, ako strediská výroby, obchodu a správy, spolu s hrobmi významných jedincov, dokladajú domáce zdroje hospodárskeho a spoločenského vzostupu balkánskych a stredoeurópskych regiónov, ktoré takmer dobehli egejský svet.

Stavali sa opevnené sídliská, kt. mali vyvýšenú polohu, okrem nich boli aj otvorené poľnohospodárske osady. Pôda sa obrábala dreveným radlom, kt. už bolo ťahané koňom. Rozvinula sa výroba: šperkov, zbraní… Nové spoločenské triedy: bojovníci, špecialisti na bronz,…

Kultúry: 

Únětická kultúra - kultúra starej bronzovej doby (19. stor. pred Kr. - 16. stor. pred Kr.) rozšírená v Harzi a v Magdeburgu v Nemecku, Čechách, na Morave, na Považí na Slovensku, v Dolnom Rakúsku, Hornej a Dolnej Lužici, Sliezsku a Veľkopoľsku. Pomenovaná podľa lokality Únětice severozápadne od Prahy, (kde Č. Rýzner koncom 19. stor. preskúmal 31 kostrových hrobov). V západnej časti tejto oblasti bola (podľa náleziska Únětice) od stredného Nemecka po západné Slovensko.

Maďarovská kultúra - Vo východnej časti sa na konci staršej bronzovej doby vytvorila (podľa náleziska v Leviciach).

Otomanská kultúra - Ľudia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, osídlili nížinné oblasti. Únětickí ľud prenikol vyhľadávaním kovov (medi, cínu) do dovtedy trvalo neosídlených oblastí (napr. južných Čiech).

Slovensko:

Na území Slovenska vznikali opevnené hradiská, ktoré boli centrami kmeňovej organizácie špecializovanej remeselnej výroby, s plánovitou zástavbou (Spišský Štvrtok, Košice, Barca, Bánov). V rokoch 1600 - 1450 nastal na Slovensku vrchol bronzovej doby v ekonomickej aj iných oblastiach. Spôsobili ho hatvanská kultúra a severopanónska kultúra. Asi 100 rokov pred koncom starej bronzovej doby sa na Slovensku (maďarovská a otomanská kultúra) prejavili vplyvy z východného Stredomoria, Chetitskej ríše, mykénskej a minojskej kultúry. So zánikom maďarovskej a otomanskej kultúry končí aj vyspelá stará bronzová doba a nastáva dlhé obdobie všestranného úpadku.

Kultúry na Slovensku

Západ:

kultúra Chlopice-Veselé
kultúra zvoncovitých pohárov
nitrianska kultúra
wieselburská kultúra
únětická kultúra
hatvanská kultúra
maďarovská kultúra
severopanónska kultúra

Východ:

skupina Nyírség-Zatín
skupina východoslovenských mohýl
koštianska kultúra
otomanská kultúra